Uprostred Severného mora leží malý, vetrom bičovaný ostrov Helgoland. Pred sto rokmi sa stal kolískou jedného z najradikálnejších myšlienkových prevratov v dejinách vedy – kvantovej mechaniky. Doteraz priťahuje nielen fyzikov, ale aj nadšených pozorovateľov živej i neživej prírody.

Helgoland, ktorého názov znamená posvätný ostrov, patrí Nemecku a leží asi 70 km od ústia Labe. Ostrov s rozlohou asi 1 km2 v sebe skrýva mnoho protikladov: je to miesto samoty a masovej turistiky, idylickej prírody a obrovskej explózie, s útesmi a piesočnatými plážami. Pôvodne väčší ostrov rozdelil búrlivý príliv v roku 1721 a odvtedy existuje aj susedný ostrov Düne (Duna).
Úsvit novej éry
V lete 1925 sa na Helgoland odobral Werner Heisenberg (1901 – 1976). Niekoľkodňový pobyt na odľahlom ostrove s čistým vzduchom poskytol iba 23-ročnému nemeckému fyzikovi úľavu od sennej nádchy a priestor na premýšľanie. Podľa jeho slov jedného júnového dňa o tretej nadránom vyliezol na skalu na okraji ostrova. Práve vtedy sa pred ním objavil výsledok jeho výpočtov, neskôr známy ako maticová mechanika. Mal som pocit, že sa pozerám cez povrch atómových javov dovnútra podivnej krásy. Ohromovala ma myšlienka, že práve mne teraz pripadla úloha skúmať toto bohatstvo matematických štruktúr, ktoré príroda predo mnou rozprestrela. Rozrušilo ma to až tak, že som nemohol ísť spať. Vyliezol som na skalu nad morom na konci ostrova a tam čakal na východ slnka, opísal.
W. Heisenberg na Helgolande položil základy kvantovej mechaniky založenej výlučne na vzťahoch medzi fyzikálnymi veličinami, ktoré sú pozorovateľné. Myšlienka nahradiť obvyklé veličiny číselnými tabuľkami (maticami) ho o dva roky neskôr priviedla aj k jeho slávnemu princípu neurčitosti. Ten tvrdí, že nikdy nemôžeme určiť súčasne aj polohu, aj hybnosť častice – čím presnejšie odmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie môžeme poznať tú druhú. Na základe práce, ktorú koncipoval na Helgolande, OSN vyhlásila rok 2025 za Medzinárodný rok kvantovej vedy a technológií. V júni sa na ostrove zišlo viac ako 300 fyzikov, aby oslávili úspechy kvantovej mechaniky a diskutovali o jej budúcnosti.

Žiaľ, na Helgolande nie je možné navštíviť nijakú budovu, kde sa W. Heisenberg mohol zdržiavať. Dňa 18. apríla 1947 tam britské námorníctvo odpálilo 6 700 ton výbušnín, čo bol zvyšok vojenského materiálu nemeckej armády po druhej svetovej vojne. Táto operácia známa ako Big Bang bola jedným z najväčších nejadrových výbuchov v histórii. Ostrov, ktorý je dosiaľ posiaty bombovými krátermi, postupne prešiel prestavbou a rekultiváciou a stal sa príkladom ekoturizmu.
Ak má veda prispieť k porozumeniu medzi národmi, nemôže tak urobiť svojím praktickým významom, ani dobrodením, ani hrôzami, ale jedine tým, že upriamuje pohľad na ústrednú oblasť, z ktorej sa celý svet usporadúva – možno jednoducho tým, že je krásna. (W. Heisenberg, 1946)
Sila mora
Pre Helgoland je charakteristický pestrý pieskovec (Buntsandstein), ktorý tvorí rôzne hrubé vrstvy sfarbené od železa do červena alebo do hneda, oddelené svetlejším materiálom. Má druhohorný spodnotriasový vek, približne 250 miliónov rokov. Je teda starší ako vápence kriedového veku na susednej Dune. Vznikol v podmienkach tropickej klímy. Vzhľadom na svoju mäkkú, zrnitú konzistenciu je náchylný na morskú eróziu – abráziu. Jej priemerná rýchlosť dosahuje 20 cm za 100 rokov.
Celý článok nájdete v časopise Quark 8/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFoto L. Kralovičová