Výrobcovia a organizátori prvých prostriedkov hromadnej prepravy vyskúšali všetko: pohrebné autobusy, kostolné autobusy… Jeden z takýchto pokusov nielen pretrval, ale stal sa aj celosvetovým fenoménom: školský autobus.
Hrdina filmu Forrest Gump ako dieťa nastupuje do žltého školského autobusu, kde vzápätí stretne svoju osudovú lásku. Na konci filmu do rovnakého školského autobusu po jej smrti odprevádza ich spoločného syna. Nie je veľa vozidiel, ktoré by dokázali tak ľahko vytvoriť katarzný uzatvárajúci sa oblúk rovnako zrozumiteľne pre divákov na celom svete.
Omnibusom
Počas svojho pobytu v Paríži v 20. rokoch 19. storočia sa anglický výrobca kočov George Shillibeer naučil konštruovať tamojšiu špecialitu: omnibusy, ako Francúzi nazývali veľké konské povozy schopné prepraviť naraz viac ako 20 pasažierov. Svoju novú zručnosť sa pokúsil presadiť v uliciach Londýna. Najprv musel upravovať dizajn, pretože robustné vozidlá francúzskeho typu boli v londýnskych uličkách v podstate nepoužiteľné. Postupne však získal monopol na hromadnú verejnú dopravu v centrálnom Londýne a omnibusy začali vytláčať dovtedajšie hackney carriages, drožky (pozri Quark 7/2025), z biznisu.
Keď v roku 1827 dostal zákazku na postavenie špecializovaného dopravného prostriedku pre kvakerskú dievčenskú školu Newington Academy for girls v Stoke Newingtone neďaleko hlavného mesta Veľkej Británie, bol pripravený. Priama cesta pravdy, po ktorej kráčajú drahé dievčatá/ A ach! prospelo by vášmu srdcu, sesternica Anne/ vidieť ich prichádzať na Gracechurch Street,/ všetky pohodlne naložené po dvadsiatich piatich v dodávke, zneli verše, ktorými priekopník železníc a prvý kvakerský člen britského parlamentu Joseph Pease vtedy oslávil vstup prvého školského autobusu do dejín.
Kamkoľvek – ale ako?
Slobodný výber školy je právo, ktoré do veľkej miery ovplyvňujú vonkajšie faktory. Ak si môžete vybrať školu, ale nemáte ako do nej vaše dieťa dopravovať, právo zostáva teoretickým. Schopnosť pohybovať sa alebo zostať na mieste je nerovnomerne rozložená. Niektorí dokážu cestovať s relatívnou ľahkosťou a pohodlím, zatiaľ čo iní znášajú každodenné cesty, ktoré pokrývajú veľmi málo miesta, ale zaberajú neuveriteľné množstvo času, uviedli v roku 2020 odborníci na urbanizmus Ariel Bierbaumová z Marylandskej univerzity a Alex Karner a Jesus Barajas z Kalifornskej univerzity v rámci výsledkov dlhodobého výskumu. Termín spravodlivosť v oblasti mobility znie moderne, lenže tento problém bol aj bez pomenovania prítomný už v samotných začiatkoch rozvoja školskej dopravy.
Zatiaľ čo prvenstvo drží Veľká Británia a londýnske omnibusy, najväčší rozmach nastal o čosi neskôr v USA, kde po zabratí a osídlení západných teritórií vznikali komunity roztrúsené na veľkých územiach. Jednotlivé novovzniknuté štáty postupne prijímali zákony o povinnom školskom vzdelávaní, lenže farmári a chovatelia dobytka zostávali vzhľadom na svoj spôsob života a každodennej práce prikutí k miestam, kde žili. Ich deti sa však museli nejakým spôsobom pravidelne dopravovať do vzdialených škôl v dedinách a centrách.
Celý článok nájdete v časopise Quark 9/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa