Prešibaný kuvik

Nie všetky sovy môžeme označiť za vládkyne noci. Niektoré druhy sa vyznačujú častou dennou aktivitou. Patrí medzi ne aj americký kuvik zemný.

Kuvik zemný (Athene cunicularia), druh sovy veľký približne ako drozd, obýva najmä rôzne typy trávnatých plání (prérie, llanos, campos, pampy) od juhozápadnej Kanady až po najjužnejší cíp Latinskej Ameriky – Ohňovú zem. Je logické, že na takom obrovskom areáli sa druh rozrôznil na viac než desať poddruhov.

Malý dravec

V trópoch a subtrópoch ide o stály druh, populácie žijúce v chladnejších oblastiach sa na zimu sťahujú smerom k rovníku. V potrave tejto malej sovy totiž prevláda väčší hmyz, hlavne chrobáky, kobylky či koníky – v Latinskej Amerike napríklad ako prst veľké druhy rodu Tropidacris.

Menej často jedálniček tohto kuvika spestrujú plazy a cicavce. Korisť loví najčastejšie na zemi tak, že na ňu zaútočí z vyvýšeného posedu, menej často sa jej zmocní priamo vo vzduchu. Podobne ako niektoré denné dravce dokáže pomocou trepotavého letu takmer stáť vo vzduchu na jednom mieste. Inak bežne lieta nízko nad terénom, pričom strieda prudké údery krídel s kĺzaním, takže jeho let je kolísavý.

Zlodej príbytkov

Druhové pomenovanie tohto kuvika súvisí s tým, že sa zdržiava hlavne na zemi. Tomu zodpovedajú pomerne dlhé nohy, ktoré mu umožňujú rýchlu chôdzu, občas aj beží, napríklad za chutným sústom. Často býva označovaný aj ako kuvik králičí. S králikmi však nemá táto sovička nič spoločné, prívlastok králičí predstavuje doslovný preklad latinského pomenovania druhu. Keby žil s králikmi, možno by sa k nim správal rovnako ako k svišťom prériovým, zemným vevericiam či sysľom.

Kuvik zemný je síce schopný vyhrabať si hniezdnu noru aj vlastnými silami, no kuvičie páry si obyčajne v hniezdnom období privlastnia obydlie niektorého zo spomenutých hlodavcov. Obľubujú najmä nory svišťa prériového (Cynomys ludovicianus) s kopčekom vyhrabaného materiálu. Ten im slúži ako pozorovateľňa, na ktorej zaujímajú typický postoj. Na pastvinách hovädzieho dobytka však sledujú okolie aj z kolov oplotenia, o ktoré tam nebýva núdza. Neraz sa stanú podnájomníkmi aj v dierach suchozemských bylinožravých korytnačiek. Tie, na rozdiel od hlodavcov, ich z príbytku obyčajne nevyženú.

Prilákať aj odlákať

Hniezdnu komôrku si tento kuvik vystiela nielen najdostupnejším materiálom z okolia – trávami a stonkami bylín, ale aj trusom väčších cicavcov, napríklad bizónov, dobytka či koní. Vedci zistili, že nie každý kúsok trusu, ktorý prinášajú k hniezdnej nore, skončí v hniezde. Najmä čerstvý trus nechávajú pohodený v blízkosti obydlia, kde plní dve funkcie. Dokáže prilákať hmyz živiaci sa fekáliami – hlavne chrobáky lajniaky, takže svoju obľúbenú korisť nemusia zháňať po širokom okolí. Okrem toho pach trusu, a to nielen bylinožravcov, ale aj šakalov a líšok, prekrýva pach hniezdnej nory, čím sťažuje predátorom, aby objavili hniezdiace kuviky.

Autor článku a foto: RNDr. Jozef Májsky