Prírodné klenoty Pomoravia

Okolie rieky Morava je po prírodovednej stránke veľmi zaujímavé a priťahuje čoraz viac ľudí. V tejto oblasti sa nachádza Moravská cyklistická cesta (v úseku Devín – Moravský Svätý Ján) v dĺžke takmer 80 km a predstavuje náučný chodník, ktorý slúži nielen cyklistom, ale aj peším turistom.

K nezabudnuteľným zážitkom v jesennom či skorom jarnom období patrí podvečerný západ slnka nad rozľahlou vodnou plochou vytvorenou sútokom Dunaja a Moravy, keď sú priaznivé podmienky na pozorovanie zapadajúceho slnka nad vodou. Táto prírodná scenéria trochu pripomína západ slnka pri morskom pobreží.

Jesenné obdobie má tiež svoje čaro. Už len samotná vegetácia žiariaca rôznymi farbami za slnečného počasia priťahuje veľa cyklistov. Počas jazdy na bicykli možno vidieť množstvo zaujímavých živočíchov, vtákov lietajúcich vo vzduchu nad našimi hlavami, aj iné bežiace po zemi. Vo vzduchu krúži množstvo dravcov. Príroda je bohatá aj na vodné vtáctvo, a to nielen na samotnej rieke Morava, ale aj na jej ramenách, ktorých je v Pomoraví dostatok. Niekedy pred bicyklom prebehne aj líška hrdzavá (Vulpes vulpes). V podvečer vychádza často na pašu srnec lesný (Capreolus capreolus). Po zosadnutí z bicykla a krátkom rozhliadnutí sa po okolitej vegetácii si aj entomológ príde na svoje. Žije tu množstvo zaujímavého a často aj vzácneho hmyzu, a to nielen pri vode, ale aj na priľahlých zakvitnutých lúkach. Milovník prírody môže počas každej jazdy vidieť takmer vždy niečo nevšedné počas celého roku.

Zachovaná príroda

Cyklistická trasa popri rieke Morava býva v poslednom období veľmi frekventovaná, najmä medzi Devínom až po odbočku smerom k reštaurácii U Starého bicykla. Veľa cyklistov však pokračuje po cyklistickej ceste až do obce Vysoká pri Morave, tí najzdatnejší ešte ďalej na sever.

Moravská cyklotrasa v sebe nesie symboliku. Vedie v línii bývalej železnej opony, ktorá v minulosti oddeľovala totalitný režim od demokratickej Európy. Vďaka prísnemu režimu na slovensko-rakúskej hranici, ktorý bol zavedený v päťdesiatych rokoch minulého storočia, zostali na tomto území relatívne zachované lúky, močiare a ramená, ako aj zvyšky lužných lesov. Už priamo z bicykla počas jazdy sa dá veľa obdivovať. Na začiatku cyklochodníka, kúsok za odbočkou od hlavnej cesty vedúcej z Bratislavy do mestskej časti Devín, sa po pravej strane pri sútoku rieky Moravy a Dunaja týčia ruiny hradu Devín, ktorý má jedny z najbohatších dejín spomedzi hradných sídel na Slovensku.

Volavka popolavá býva v zimnom období menej plachá.

Na tomto mieste sa oplatí zosadnúť z bicykla a poobzerať sa dookola. Okrem strmého hradného brala s nápadnou a povesťami opradenou vežičkou zvanou Mníška a nad ňou týčiacich sa ruín máme možnosť vo večerných hodinách za priaznivého počasia obdivovať na opačnej strane scenériu sútoku dvoch veľkých riek pri západe slnka.

Majestátne bociany

Pri jazde na bicykli po cyklochodníku popri rieke Morava, ktorá často vytvára mŕtve ramená, si už skoro na jar všimneme na veľkých hniezdach alebo aj jednotlivo na otvorených lúkach bociany biele (Ciconia ciconia). Počujeme ich klepot, ako sa zdravia na hniezde.

Labuť veľká (Cygnus olor) sa pomerne často vyskytuje aj na mŕtvych ramenách rieky Morava.

Klepot používajú pri rôznych situáciách. Dokážu aj pískať či vydávať štebotavé zvuky, čo je typické v pokročilom jarnom čase pre ich mláďatá. Mláďatá na hniezde dokonca vydávajú zvuk, ktorý sa podobá mňaučaniu. Takto si pýtajú potravu. Ak sa na chvíľu pristavíme neďaleko ich hniezda a máme šťastie, môžeme okrem rôznych zvukových prejavov zachytiť aj to, ako rodičia prilietajú do hniezda s objemnejšou potravou, napríklad so zvíjajúcou sa užovkou v dlhom zobáku. Počas niektorých priaznivých rokov môžeme na hniezde pozorovať aj viacero mláďat. Väčšinou to býva dva až päť, výnimočne viac – šesť alebo sedem sa dá vidieť len málokde na hniezde. Je zaujímavé sledovať, ako sa mláďatá učia lietať. Pri mávaní krídlami vyskakujú v hniezde do výšky aj niekoľko desiatok centimetrov. Toto obdobie trvá neraz aj dva mesiace.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto RNDr. Miroslav Kulfan, CSc