Zažil svoju zlatú éru, potom takmer zmizol zo sveta, no teraz prežíva opäť rozmach. Návrat gramofónu s klasickou vinylkou je tu.
K zrodu gramofónu nemusíme ísť do prastarých civilizácií, aj keď… Aj keď je tu pôvabná báj domorodcov z Oceánie. Podľa nej kedysi dávno rástla na ostrovoch morská huba, do ktorej sa hovorilo a spievalo a pri jej stlačení bol hlas a spev opäť počuť. Hoci o bližších technických údajoch báj nehovorí, so značnou rezervou môže slúžiť za základ dejín audiovýrobkov… Všetko sa však začalo meniť v apríli 1877, keď francúzsky básnik a vynálezca Charles Cros (1842 – 1888) poslal list Francúzskej akadémii vied s detailným popisom prístroja paleophone. Išlo o teoretické spracovanie spôsobu záznamu a reprodukcie pomocou cylindrickej trúby a ozvučnej blany. To, že sa paleofón nápadne podobal na Edisonov fonograf vraj nie je náhoda. Vie sa len toľko, že Crosov list niekto omylom otvoril a vo februári 1878 Thomas Alva Edison (1847 – 1931) získal patent na fonograf… Patentovaný fonograf mal naťahovací strunový motor a celý fígeľ spočíval v tom, že kmitanie okolitého prostredia (vzduchu) pomocou membrány sa previedlo na kmitanie mechanického elementu. Tým bola ihla, ktorá vrývala rôzne hlbokú drážku do valčeka pokrytého staniolom, neskôr voskom. Vo finále tak na povrchu valčeka vznikla špirálovito obopínajúca drážka. Vo svojej meniacej sa hĺbke niesla informáciu o tom, aký tlak v daný moment pôsobil na membránu. Keď sa k takémuto valčeku priložila snímacia ihla a valček sa roztočil, ihla kmitala v rytme určenom drážkou. Keď sa jej pohyb preniesol na pružnú membránu a dodržali sa zhodné otáčky pri snímaní aj pri zázname, došlo k vcelku vernej reprodukcii zvuku. Žiaľ, do vosku sa ľahko rylo, ale rovnako tak sa ľahko aj poškodil – a bolo po zázname. Americký vynálezca nemeckého pôvodu Emil Berliner (1851 – 1929) premýšľal, ako fonograf zjednodušiť. V roku 1887 prišiel s nápadom umiestniť drážku so záznamom nie na povrch valca, ale na plochu kruhovej dosky. Tá bola štandardizovaná na rýchlosť 78 ot/min. Zvuk bol oveľa kvalitnejší ako z Edisonovho fonografu. Berliner totiž nepoužil hĺbkový záznam ako Edison, ale záznam stranový, kde sa ihla pri zázname aj reprodukcii vychyľuje do strán od pomyselnej osi drážky. Okrúhla platňa sa vyrábala najskôr zo skla, potom sa používal zinok, neskôr Berliner našiel ešte lepší materiál – šelak. A gramofón bol na svete.
R
Ilustračné foto Pixabay
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
