Ruská vláda vydala dňa 9. augusta nariadenie, ktoré naznačuje, že krajina plánuje do roku 2030 postaviť až 11 nových jadrových reaktorov – vrátane dvoch rýchlych sodíkom chladených reaktorov typu BN-1200. Dokument, ktorý je venovaný miestnym plánom pre energetiku v období do roku 2030 tiež zdôraznil 6 bodov spojených s rádioaktívnym odpadom.
Medzi spomínaných 11 nových jadrových reaktorov sa nepočítajú tie, ktoré sú už v súčasnosti vo výstavbe v jadrových elektrárňach Kaliningrad, Novovoronež, Leningrad a Rostov, a nepočíta sa medzi nich ani plávajúca jadrová elektráreň Akademik Lomonosov, ktorú stavajú v Baltických lodeniciach. Reaktory typu BN-1200 majú postaviť v Bielojarskej a Južnouralskej jadrovej elektrárni.
Dokument tiež schvaľuje výstavbu zariadenia na produkciu uránovo-plutóniového nitridového paliva a výstavbu rýchleho reaktora BREST-OD-300, ktorá má začať v roku 2025. Práve reaktor BREST-OD-300 je súčasťou projektu ruskej štátnej jadrovej korporácie Rosatom s názvom ‚Proryv‘, teda ‚prelom‘, cieľom ktorého je uzatvorenie jadrového palivového cyklu. V prípade úspechu tohoto projektu by sa minimalizovalo množstvo rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z jadrovej energetiky.
Ďalej vydaný dokument schvaľuje výstavbu bloku s reaktorom VVER-600 v jadrovej elektrárni Kola a realizáciu spolu siedmich jadrových blokov s reaktormi VVER-TOI v jadrových elektrárňach Kola II, Smolensk II, Nižnij Novgorod, Kostroma a v plánovanej jadrovej elektrárni Tatar.
Ruská jadrová inžinierska spoločnosť OKBM Afrikantov vyvíja reaktor BN-1200 ako ďalší evoluční krok k reaktorovým dizajnom budúcnosti. Podľa plánu má byť tento reaktor prvý krát uvedený do komerčnej prevádzky v roku 2025 v závislosti na skúsenostiach získaných z prevádzky štvrtého bloku Bielojarskej jadrovej elektrárne s rýchlym reaktorom BN-800 s výkonom 789 MWe.
Spoločnosť Atomenergoprojekt odhalila reaktorový dizajn VVER-TOI v roku 2010. Dizajn vychádza z reaktorov VVER-1200.
Štátny dekrét datovaný k 1. augustu tohto roku zahŕňa tiež schválenie výstavby skladov rádioaktívneho odpadu tretej a štvrtej kategórie (nízko a stredne rádioaktívny odpad) postavených tesne pod povrchom zeme. Sklady majú byť vybudované v závodoch Ural Electrochemical Integrated Plant (kapacita 48 000 metrov kubických), Mayak (kapacita 100 000 metrov kubických) a Siberian Chemical Combine (kapacita 200 000 metrov kubických).
Ďalšie – tentokrát podpovrchové úložisko pre nízko a stredne rádioaktívny odpad s kapacitou 50 000 metrov kubických – bolo schválené pre lokalitu Sosnovyj Bor v Leningradskej oblasti.
Nakoniec dokument schválil výstavbu hlbinného úložiska pre rádioaktívny odpad prvej kategórie s kapacitou 4 500 metrov kubických a pre odpad druhej kategórie s kapacitou 155 000 metrov kubických v Nižnekanskom granitoidnom skalnom masíve v Krasnojarskom regióne.
