V krajine Magalhãesových obrov

Samček patagónskeho ďatľa – chochlák budum

Ihneď na začiatku sa priznávam, že viaceré miesta južnej Patagónie som navštívil neplánovane. Život prináša nepredvídateľné situácie a v prípade priaznivej konštelácie hviezd ich možno vhodne zužitkovať.

Ako jeden z účastníkov minuloročnej prírodovednej expedície na Antarktídu (detaily v časopise Quark 5/2017), organizovanej Masarykovou univerzitou v Brne a Prírodovedeckou fakultou UPJŠ v Košiciach, som musel v dôsledku nepriaznivého počasia nad Weddellovým morom, ktoré nás delilo od dosiahnutia vytúženého cieľa – Antarktického polostrova, stráviť v Patagónii približne tri týždne. Väčšinu času sme tak prežili na vojenskej leteckej základni. Preto sme sa podujali podniknúť na vlastné náklady niekoľko krátkych ciest po Patagónii, kde sa nám podarilo získať viaceré, pre nás unikátne vzorky rastlín.

Výletná loď pod čelom ľadovca Perito Moreno

Patagónia

Patagónia je rozsiahlym územím na juhu Južnej Ameriky. Na západe dominujú Andy a Tichý oceán. Na východe obmývajú brehy Patagónie vody Atlantického oceánu. Za severnú hranicu Patagónie sa pokladá tok rieky Río Colorado (rovnomenná rieka je aj v Severnej Amerike, podieľala sa na vzniku Veľkého kaňonu, Grand Canyon). Za južnú hranicu Patagónie sa považuje Magalhãesov prieliv, ktorý spája Atlantický oceán s Tichým oceánom. Krajina na sever od Magalhãesovho prielivu je teda Patagónia, južne sa nachádza Ohňová zem (Tierra del Fuego). Tento dobrodružný názov dostalo súostrovie Ohňovej zeme na základe pozorovaní prvých európskych námorníkov, ktorí videli na pobreží množstvo ohňov založených domorodými obyvateľmi. Na rozdiel od prirodzených hraníc, ktoré vytvorili prírodné živly, je definovanie hranice medzi Čile a Argentínou v Patagónii problematickejšie a z pohľadu oboch susediacich krajín doteraz nie úplne uspokojivo doriešené.

Los Glaciares

Stádo koní pod vrchom Cerro Cristal, v pozadí Andy

Vysoký podiel zrážok v západných Andách a nízke teploty mora na pobreží sa podieľajú na vzniku studených a vlhkých vzdušných más. Tie prispievajú k tvorbe rozsiahlych ľadovcových polí a ľadovcov. V západnej časti Patagónskych Ánd takto vzniklo juhopatagónske ľadovcové pole (španielsky Campo de hielo Patagónico Sur), ktorého súčasťou sú čilská biosférická rezervácia UNESCO nazvaná Torres del Paine a ďalší svetoznámy národný park v Argentíne s názvom Los Glaciares, v slovenskom preklade Ľadovce.Patagónske Andy sú domovom najrozsiahlejších ľadových polí na južnej pologuli, samozrejme, mimo antarktického kontinentu. Ľadové polia zaberajú plochu viac ako 12 000 km². Najvýznamnejšie ľadovce sú Perito Moreno, Uppsala a Viedma. Národný park Los Glaciares (jeho územie je chránené už od roku 1937, v roku 1981 bolo zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO) je vzdialený od mesta Río Gallegos vyše 300 km. Za východiskový bod exkurzie sme si zvolili mestečko El Calafate. Žije v ňom asi 20-tisíc ľudí a leží na pobreží jazera Lago Argentino na úpätí Ánd. Názov mesta sa zhoduje s pomenovaním kríka nazývaného v jazyku Tehuelchov calafate. Je to typická rastlina argentínskej aj čilskej Patagónie, v botanike známa ako dráč krušpánolistý (Berberis buxifolia). Miestni obyvatelia z jej plodov, ktoré majú príjemnú horko-sladkú chuť, pripravujú zaváraniny, džem, či dokonca zmrzlinu, ktorá sa považuje za lákadlo pre turistov. Plody obsahujú veľa vitamínu C a iných antioxidantov. Reliéf národného parku je členitý. Najnižšie položenými miestami v parku sú jazerá Lago Argentino a Lago Viedma, ktoré sa nachádzajú vo východnej časti vo výške asi 200 m n. m., v blízkosti oblastí tvorených stepnou suchomilnou vegetáciou, zloženou z tráv a krov. Smerom na západ, k hraniciam s Čile, už vrcholky Ánd dosahujú výšku viac ako 2 500 m n. m. Z pohľadu horolezcov sú svetoznáme vrchy Cerro Fitz Roy (3 375 m n. m.) a Cerro Torre (3 133 m n. m.). Považujú sa za jedny z najťažších alpinistických terénov našej planéty.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.
Katedra botaniky
Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

Komentáre