Vedci SAV hľadajú vakcínu proti kliešťom

Medzinárodný projekt ANTIDotE, ktorého súčasťou sú aj slovenskí vedci, má ambiciózny cieľ. Nájsť kandidátov na vakcínu proti kliešťom. Vakcína by mala brániť prenosu patogénov, ktoré prenášajú kliešte a ochrániť tak organizmus pred kliešťovou encefalitídou, boréliou či babéziou.

Keď sa na nás kliešť prisaje, väčšinou si to ani nevšimneme. Je to preto, že pomocou látok v slinných žľazách eliminuje všetky procesy, ktorými sa telo bežne bráni proti parazitom a vytvorí si pohodlnú zónu na cicanie. Vírusy a baktérie, ktoré má kliešť v sebe, však z tejto komfortnej situácie môžu benefitovať tiež a posúvajú sa ďalej do tela. Vedci sa teraz snažia identifikovať konkrétne látky, ktoré kliešť využíva, aby voči nim pripravili vakcínu. Imunitný systém potom nebude kliešťom potlačený a s vírusom alebo baktériou si poradí sám.

Slovenská skupina vedcov z Virologického ústavu BMC SAV sa momentálne v rámci projektu podieľa na analýze génovej regulácie kliešťov. Vedci teda porovnávajú kliešte, ktoré infikuje vírus encefalitídy a tie, ktoré vírus nemajú. „Na túto analýzu treba veľké množstvo kliešťovej RNA. Preto bolo nevyhnutné spracovať tisícky nýmf kliešťov, ktoré sme museli v laboratórnej kolónii pripraviť a potom infikovať,“ vysvetľuje zodpovedný riešiteľ projektu RNDr. Boris Klempa, DrSc. „Laik si to vie asi len ťažko predstaviť, keďže nymfa kliešťa má asi milimeter, ale infikovali sme ich po jednom pomocou mikroskopických kapilár pod veľmi silnou lupou,“ dodáva virológ. Vedci následne kliešte prikladali k myšiam a neskôr pitvali, pričom z nich vybrali slinné žľazy, z ktorých extrahovali potrebnú RNA.

Výsledky analýzy teraz spracovávajú zahraniční projektoví partneri, ktorí sa venujú bioinformatike. Vedci dúfajú, že na jej základe vytipujú kandidátske gény, ktoré budú vedieť vyradiť vakcínou.

Posledným krokom projektu by malo byť overenie účinnosti vakcíny na úrovni zvierat, no podľa vedcov už samotná analýza génovej regulácie prinesie veľké množstvo dôležitých poznatkov v základnom výskume. „Tým, že identifikujeme, ktoré gény sa v akom momente spúšťajú, získame informácie o procesoch, ktoré sa konajú počas cicania, čo je významný fyziologický proces v živote kliešťa, ako aj o samotnej kliešťovej encefalitíde,“ hovorí Boris Klempa.

 

Komentáre