Vodíková stena

Slnko sa pohybuje cez obaly galaxií v bubline tvorenej vlastným slnečným vetrom. Pred Slnkom sa vytvárajú galaktické sutiny vrátane vodíka, foto NASA

Planetárna sonda New Horizons objavila ultrafialovú žiaru, ktorá vyžaruje z blízkeho okraja Slnečnej sústavy. Žiara môže prichádzať z dlho hľadanej vodíkovej steny, ktorá naznačuje, kde sa končí vplyv Slnka. Vidíme prah medzi existenciou v solárnom susedstve a existenciou v Galaxii, uviedla členka tímu Leslie Youngová z Juhozápadného výskumného inštitútu v americkom Texase. Už v roku 2015, keď sonda New Horizons preletela okolo Pluta, skenovala oblohu ultrafialovým teleskopom kvôli stopám po vodíkovej stene. Ako sa Slnko pohybuje Galaxiou, produkuje stály prúd nabitých častíc nazvaný solárny vietor, ktoré zväčšujú bublinu okolo Slnka, takzvanú heliosféru. Hneď za okrajom tejto bubliny by sa nenabité vodíkové atómy v medzihviezdnom priestore mali spomaliť, keď narazia do častíc solárneho vetra. Toto nahromadenie vodíka alebo vodíková stena by malo rozptyľovať ultrafialové svetlo. Dve vesmírne sondy Voyager videli známky takéhoto rozptylu svetla pred 30 rokmi. Sonda New Horizons je prvou vesmírnou sondou na overenie pozorovaní Voyagerov. Ultrafialová obloha sa skenovala od roku 2007 do roku 2017 sedemkrát, pričom pozorovania potvrdili ultrafialové svetlo meniace sa spôsobom, ktorý podporuje desaťročia staré pozorovania. Všetky tri sondy videli viac ultrafialového svetla ďalej od Slnka, než by sa očakávalo, keby tam nijaká stena nebola. Vedci však upozorňujú, že svetlo by mohlo prichádzať aj z neznámeho zdroja ďalej v Galaxii.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 09/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

 

Komentáre