Botanická záhrada Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach už 75 rokov predstavuje významné vedecko-pedagogické pracovisko. Plní zároveň úlohu vzdelávacej a kultúrnej inštitúcie s dosahom na celý východoslovenský región – a to s národným aj medzinárodným významom. Od roku 2002 je areál záhrady zákonom chránený pod názvom Košická botanická záhrada.
Jej rozmanitá flóra zahŕňa rastliny v prirodzených spoločenstvách aj pestované druhy v skleníkoch a na dekoratívnych plochách. Tieto rastlinné spoločenstvá dopĺňajú živočíchy – bežné, vzácne i ohrozené druhy, ktoré tu našli svoj prirodzený domov. V súlade s medzinárodnou Konvenciou o biologickej diverzite (CBD) sa záhrada zameriava na výskum a ochranu genofondu rastlín z celého sveta s osobitným dôrazom na ohrozené druhy karpatsko-panónskeho regiónu.
V úzkej spolupráci s Prírodovedeckou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) sa podieľa na vysokoškolskom vzdelávaní – odborníci zo záhrady vedú výučbu botanických a biologických disciplín a poskytujú študentom kvalitné zázemie pre praktické vzdelávanie. Významná je aj popularizačná a vzdelávacia činnosť záhrady smerom k základným a stredným školám. Prostredníctvom stálych expozícií, výstav a súťaží podporuje záujem mladých o prírodu a vedu. Tieto aktivity zároveň prispievajú k rozvoju environmentálneho a kultúrneho povedomia širokej verejnosti.
Vznik a prvé roky
Len rok po skončení 2. svetovej vojny potrebovalo Slovensko množstvo vzdelaných mladých ľudí, ktorí by pomohli obnoviť vedu, priemysel a poľnohospodárstvo v novej Československej republike. Preto bol 27. mája 1946 poverený štátny profesor Dr. Jozef Rácz založením Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (VŠPLI) v Košiciach. Dr. Rácz si však takúto školu nevedel predstaviť bez botanickej záhrady ako praktickej výučbovej základne. Vďaka jeho úsiliu začal 5. mája 1950 na VŠPLI fungovať Botanický ústav, ktorý sa stal základom dnešnej Botanickej záhrady v Košiciach. Pre záhradu bol vybraný pozemok s rozlohou viac než 56 hektárov v mestskej časti Sever. Už v roku 1951 sa začala výstavba skleníkov – v tom čase najväčších v strednej Európe, pričom najvyšší z nich mal plánovanú výšku 12 metrov.
Hoci VŠPLI neskôr presunuli do Nitry a Zvolena, botanická záhrada zostala v Košiciach a prešla pod správu vznikajúcej Slovenskej akadémie vied. Po niekoľkoročnej výstavbe boli 14. októbra 1958 slávnostne otvorené dokončené skleníky. V tom období sa začala aj výsadba domácich a exotických rastlín, a to vďaka spolupráci s Botanickou záhradou Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.
Od roku 1954 začala Botanická záhrada UPJŠ vydávať tzv. Index Seminum – výmenný katalóg semien, ktorý umožňuje botanickým záhradám po celom svete vymieňať si nekomerčný semenný materiál. V roku 1959 prešla záhrada pod Pedagogický inštitút, no od roku 1964 je stabilnou súčasťou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, pod ktorú patrí doteraz.
Celý článok nájdete v časopise Quark 12/2025.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sariaditeľ Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach
