Živé baterky

Nielen vianočné stromčeky, ale aj k niektoré živočíchy svetielkujú. Bioluminiscencia je špecifickým optickým signálom, slúžiacim na vzájomné dorozumievanie živočíchov.

Význam svetielkovania niektorých druhov živočíchov je veľmi jednoduchý. Týmto zvláštnym vizuálnym spôsobom sa jedince navzájom vyhľadávajú, oznamujú svoju pripravenosť na párenie, ale aj odstrašujú predátora.

Nie mušky, ale chrobáčiky 

Svetielkovanie patrí nielen k vianočným stromčekom, ale aj k niektorým živočíchom. Bioluminiscencia je špecifickým optickým signálom, slúžiacim na vzájomné dorozumievanie sa živočíchov.
Svetluška svätojánska, foto wikipédia.

Svetlušky svätojánske (Lampyris noctiluca), ktoré svietia slabo zelenkavým svetlom, nie sú žiadne svätojánske mušky, ale svätojánske chrobáčiky. Sú aktívne najmä v noci. Samčeky poletujú povetrím a predvádzajú sa pred nelietavými samičkami, ukrytými na zemi. Počas poletovania vysielajú do okolia svetelné signály v intervaloch, charakteristických pre jednotlivé druhy, a na ktoré samička príslušného druhu adekvátne odpovedá. Keďže samičky svietia jasnejšie, okrídlené samčeky dokážu ich svetelné vábenie spozorovať až zo vzdialenosti takmer 100 metrov. Ak intervaly a ich intenzita zodpovedajú druhovému vzorcu, zlietne samček k samičke na zem.

Žiarenie svetlušiek spôsobuje chemická látka luciferín, uložená za priehľadnými plôškami kutikuly a z druhej strany podporená hrubším tkanivom, ktoré slúži ako zrkadlová plocha.

Výrazné rozdiely

Samčeky svetlušiek sú dlhé 10 až 12 mm. Ich chitínový pancier je sfarbený dohneda, len na okrajoch trupu sa nachádza žlté sfarbenie. Telo je viac ploché. Na dlhých krovkách je niekoľko pozdĺžnych rýh, jemne posiatych chĺpkami. Hlavu nevidno, pretože sa skrýva pod trupovým pancierom. Napriek tomu môžeme rozoznať nitkovité tykadlá. Na siedmom krúžku na brušku má samček žltú svetelnú škvrnu.

Samičky sú niekedy až o polovicu väčšie. Nemajú krovky, takže vyzerajú skôr ako larvy. Hlavu majú podobne ako samčeky chránenú pod chitínovým pancierom trupu. Samičky majú podstatne viac svetelných orgánov ako samčeky. Svetelné políčka sa nachádzajú na šiestom a siedmom krúžku trupu a na ôsmom sú ešte dodatočné svetelné škvrny.

Svetielkovanie spôsobuje chemická látka luciferín.

Larvy svetlušiek žijú na zemi a živia sa slimákmi. Aj ony už môžu slabo svietiť. Po päťnásobnom zvlečení sa zakuklia a z kukly sa vyliahne dospelý jedinec.

Svetlo na povel

Pri vyľakaní sa môžu samčeky i samičky silou vlastnej vôle svetlo stlmiť alebo celkom vypnúť. Larvy svetlušiek, naopak, keď sú vyrušené napríklad predátorom, začnú svietiť omnoho intenzívnejšie. V tomto prípade ide o obrannú reakciu na dravca, aby ho vyľakali a vystríhali pred útokom. Takéto strašenie svetlom nie je vždy úspešné, pretože nezriedka možno pozorovať ropuchu vysvietenú vnútri svetlom lariev svetlušiek, ktorými sa dosýta nakŕmila.

Rozličné druhy svetlušiek, ľudovo zvaných aj bludičky, sa okrem Európy vyskytujú aj v juhovýchodnej Ázii, Indii a na americkom kontinente. Svetlo týchto chrobáčikov je rôznej intenzity – od drobných, sotva postrehnuteľných zábleskov až po úchvatné svetelné predstavenie. Samička jedného druhu svetlušky z Južnej Ameriky môže rozsvietiť na svojom tele až jedenásť párov fosforových svetielok a nádhernú rubínovočervenú žiaru na hlave.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2016.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
ÚEL SAV Staré Hory

Komentáre