Čučoriedka v palacinke

Podľa astronómov je možné, že Mliečna cesta je zapustená do vrstvy tmavej hmoty ako čučoriedka v palacinke. Tím Ewouda Wempeho z Univerzity v Groningene v Holandsku skúmal tri zvláštnosti blízkeho vesmíru: miestnu vrstvu, miestnu medzeru a tichý Hubblov tok. Miestna vrstva je štruktúra Miestnej skupiny… pokračuj

Za hviezdnym prachom

Tento rok uplynulo 25 rokov, čo začiatkom roku 1999 odštartovala z mysu Canaveral raketa s robotickou vesmírnou sondou. Jej primárnym cieľom bolo získať vzorky kozmického prachu z komy kométy Wild 2. Tento úspešný projekt americkej vesmírnej agentúry NASA pod názvom Stardust patrí v histórii k… pokračuj

Aktívne galaktické jadro

Počas uplynulých štyroch rokov astronómovia pozorovali, ako supermasívna čierna diera v strede galaxie SDSS1335+0728 prechádza zo slabej a tichej fázy do jasnej a aktívnej. Bolo to prvýkrát, čo sa takýto prechod pozoroval v reálnom čase. Vedcom to umožňuje nahliadnuť do procesov poháňajúcich aktívne galaktické jadrá… pokračuj

Cesta hviezdy

Meno amerického astrofyzika indického pôvodu Subrahmanyana Chandrasekhara (Subrahmanjana Čadrasékhara) sa spája s prelomovým výskumom hviezdneho vývoja. O jeho životnom príbehu a objavoch sme sa rozprávali s Patrikom Čechvalom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Z akého prostredia pochádzal S. Chandrasekhar? Narodil… pokračuj

Okno do vesmíru

Existuje spôsob, ako odhaliť a skúmať procesy prebiehajúce v hlbokom vesmíre? Máme možnosť nazrieť až na jeho okraj? Častica, ktorá nám umožňuje nahliadnuť do nepredstaviteľných diaľok vo vesmíre, je neutríno. Ľudstvo odpradávna priťahovali tajomstvá vesmíru. Dôkazy o prvých pozorovaniach môžeme vidieť na rôznych jaskynných maľbách,… pokračuj

Vesmírne majáky

Cieľom vedy je prehĺbiť aktuálne poznatky ľudstva, objaviť niečo nové alebo zdokonaliť niečo už známe. Vedci pracujú na svojich projektoch, pričom vopred očakávajú isté výsledky, z ktorých následne budú môcť vyvodiť závery. Niekedy však veľké vedecké objavy prichádzajú nečakane. Jedným z nich bol aj objav… pokračuj

Harvardské počítačky

Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila na Harvardovom univerzitnom observatóriu skupina žien, ktoré významne rozšírili naše poznatky v astronómii a stáli pri vzniku modernej astrofyziky. Devätnáste storočie prispelo ľudstvu viacerými objavmi a niektoré z nich posunuli vpred aj astronómiu. Boli nimi najmä objav spektroskopie… pokračuj

Pátranie po zdrojoch

Vo vesmíre sa odohráva množstvo prírodných procesov, ktoré majú za následok emisiu gama žiarenia dosahujúceho energiu 100 kiloelektrónvoltov a vyššiu. Zemská atmosféra nás jednak chráni pred týmto vysokoenergetickým žiarením, no na druhej strane nám bráni v jeho priamom detegovaní na povrchu Zeme. V našom predchádzajúcom… pokračuj

Vysokoenergetické žiarenie

Gama žiarenie je elektromagnetické žiarenie s extrémne krátkymi vlnovými dĺžkami, vysokými frekvenciami a veľkou energiou. Je emitované pri špeciálnych typoch interakcií a v okolí exotických vesmírnych zdrojov. Detekcia tohto žiarenia vedcom otvára nové výhľady na vesmír. Už odpradávna sa ľudský zrak upieral na nočnú oblohu.… pokračuj

Štúdium vesmírnych poslov

Detekcia elektromagnetického žiarenia je pomerne priamočiara. Využívajú sa na ňu optické ďalekohľady. Ich šošovka alebo zrkadlo svetlo zozbiera a za ďalekohľadom je nainštalovaný prístroj, ktorý toto svetlo analyzuje. Štúdium vysokoenergetických častíc kozmického žiarenia je zložitejšie. Už je to viac ako 400 rokov, odkedy sa v… pokračuj