Dvojitá nova na južnej oblohe

Na južnej oblohe sa nedávno odohral vzácny astronomický úkaz. Dve vybuchujúce hviezdy žiarili tak jasne, že ich bolo možno pozorovať voľným okom. Považujú sa za novy, ktoré zvyčajne dosahujú približne 100 000-násobok jasnosti Slnka a môžu trvať niekoľko dní až mesiacov. Na rozdiel od supernov,… pokračuj

Umelá inteligencia v astronómii

Počítače za posledných 80 rokov svojho vývoja neuveriteľne pokročili a stali sa neoddeliteľnou súčasťou astronómie aj iných prírodných vied. Ako je však na tom umelá inteligencia? Jej zrod sa datuje do 50. rokov 20. storočia, keď prvé počítače ešte používali relé. Do akej miery a… pokračuj

So Slnkom na pleci

Pred 120 rokmi, 17. júna 1905, podnikol nádejný mladý astronóm zo Slovenska so svojím francúzskym kolegom výstup na Mont Blanc. V observatóriu vo výške 4 807 m n. m. až do 4. júla študovali slnečné škvrny a robili meteorologické pozorovania. Mladým astronómom bol Milan Rastislav… pokračuj

Ambiciózny krok do vesmíru

Takmer bez akýchkoľvek okázalostí pripravila Čína ďalšiu misiu, ktorá znamená významný míľnik v čínskom vesmírnom programe. Má byť ďalším svedectvom rastúcich ambícií krajiny v oblasti planetárneho prieskumu. Misia nesie meno Tianwen-2 a jej plánovaný štart sa uskutočnil 28. mája 2025 z kozmodrómu Si-čchang pomocou nosnej… pokračuj

Najväčší neviditeľný oblak

Astronómovia objavili obrovský oblak plynu a prachu približne 300 svetelných rokov od našej Slnečnej sústavy. Hoci je asi 5 500-krát hmotnejší ako Slnko, zostal až doteraz nepovšimnutý, pretože neobsahuje veľa oxidu uhoľnatého, ktorý vedci používajú na skúmanie týchto objektov. Astronómovia ho objavili skenovaním oblohy a… pokračuj

Najväčšie rozlíšenie

Vedcom sa pomocou teleskopov ALMA a ďalších zariadení podarilo dosiahnuť doteraz najväčšie rozlíšenie zo zemského povrchu. Pri testoch detegovali žiarenie zo vzdialených galaxií na frekvencii približne 345 GHz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke 0,87 mm. Združenie vedcov okolo sústavy rádioteleskopov Event Horizon Telescope (EHT) odhaduje, že… pokračuj

Obor za vesmírnym rohom

Astronómovia objavili dosiaľ najhmotnejšiu hviezdnu čiernu dieru v Mliečnej ceste. Prezradila ju hviezda, ktorá okolo nej obieha. Alebo presnejšie, hviezda, s ktorou obieha okolo spoločného ťažiska. Vďaka tomu neunikla pozornosti misie Gaia Európskej kozmickej agentúry. Na overenie hmotnosti čiernej diery použili údaje z ďalekohľadu Very… pokračuj

Zjazvený trpaslík

Keď hviezda ako naše Slnko dosiahne koniec svojho života, môže pohltiť okolité planéty a asteroidy, ktoré sa zrodili spolu s ňou. Pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope Európskeho južného observatória v Čile vedci po prvýkrát našli jedinečnú stopu tohto procesu – jazvu odtlačenú na povrchu bieleho… pokračuj

Prúd plynu zažína novy

Nova vzniká, keď hustá hviezda známa ako biely trpaslík prijme plyn z inej obiehajúcej hviezdy a intenzívnou gravitáciou ho stlačí. Plyn sa zahreje a exploduje, ale obe hviezdy výbuch prežijú. V priebehu času sa tá istá hviezda môže stávať novou opakovane. Novy vybuchujú v našej… pokračuj

Astronomické kalendárium (september 2023)

September, deviaty mesiac v roku, sa spája s jesennou rovnodennosťou, ktorá nastane počas 23. dňa v mesiaci. Pre astronómov je potešujúcou správou, že sa dni neustále skracujú a noci predlžujú. Chladnejšie skoré septembrové rána potešia v druhej polovici mesiaca milovníkov tmavého hviezdneho neba. Niet sa… pokračuj