Požierač telies

V našom blízkom hviezdnom okolí sa nachádza vyhorená hviezda, ktorá hltá telesá s veľkosťou Pluta. Takúto hostinu vedcom pomohol identifikovať Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) so svojimi vynikajúcimi technickými možnosťami v ultrafialovej oblasti. Pozostatok hviezdy, o ktorom je reč, je biely trpaslík s hmotnosťou asi polovice hmotnosti Slnka, lenže s hmotou… pokračuj

Film nočnej oblohy

Popularizovať astronómiu je v niečom ľahké. Poskytuje krásne snímky, detailné zábery vesmíru, sem-tam farebne upravené tak, aby zachytili rôzne teploty či chemické zloženie objektov. Galaxie, hmloviny, čierne diery – ich snímky obleteli svet a sú vzácnym príkladom niečoho, z čoho sú nadšení profesionáli aj laici. Základom… pokračuj

Vzácny biely trpaslík

Astronómovia objavili kozmickú vzácnosť – veľmi hmotného bieleho trpaslíka, ktorý vznikol ako výsledok splynutia menšieho bieleho trpaslíka s ďalšou hviezdou a nie ako výsledok vývoja jednej hmotnejšej hviezdy. Objav uskutočnený vďaka ultrafialovým pozorovaniam Hubblovho kozmického ďalekohľadu (HST) poukazuje na to, že tieto vzácne hviezdy môžu byť vo… pokračuj

Vesmírne baníctvo realitou?

Pred 30 rokmi patrila ťažba surovín vo vesmíre do sveta sci-fi a teoretických štúdií, v súčasnosti sa o nej hovorí ako o blízkej realite. Astronomický výskum aste­roidov je neustále veľmi aktívny, poskytuje významné zistenia o ich dynamike a fyzikálnych vlastnostiach. Hľadajú sa rôzne súvislosti medzi… pokračuj

Dvojitá nova na južnej oblohe

Na južnej oblohe sa nedávno odohral vzácny astronomický úkaz. Dve vybuchujúce hviezdy žiarili tak jasne, že ich bolo možno pozorovať voľným okom. Považujú sa za novy, ktoré zvyčajne dosahujú približne 100 000-násobok jasnosti Slnka a môžu trvať niekoľko dní až mesiacov. Na rozdiel od supernov,… pokračuj

Umelá inteligencia v astronómii

Počítače za posledných 80 rokov svojho vývoja neuveriteľne pokročili a stali sa neoddeliteľnou súčasťou astronómie aj iných prírodných vied. Ako je však na tom umelá inteligencia? Jej zrod sa datuje do 50. rokov 20. storočia, keď prvé počítače ešte používali relé. Do akej miery a… pokračuj

So Slnkom na pleci

Pred 120 rokmi, 17. júna 1905, podnikol nádejný mladý astronóm zo Slovenska so svojím francúzskym kolegom výstup na Mont Blanc. V observatóriu vo výške 4 807 m n. m. až do 4. júla študovali slnečné škvrny a robili meteorologické pozorovania. Mladým astronómom bol Milan Rastislav… pokračuj

Ambiciózny krok do vesmíru

Takmer bez akýchkoľvek okázalostí pripravila Čína ďalšiu misiu, ktorá znamená významný míľnik v čínskom vesmírnom programe. Má byť ďalším svedectvom rastúcich ambícií krajiny v oblasti planetárneho prieskumu. Misia nesie meno Tianwen-2 a jej plánovaný štart sa uskutočnil 28. mája 2025 z kozmodrómu Si-čchang pomocou nosnej… pokračuj

Najväčší neviditeľný oblak

Astronómovia objavili obrovský oblak plynu a prachu približne 300 svetelných rokov od našej Slnečnej sústavy. Hoci je asi 5 500-krát hmotnejší ako Slnko, zostal až doteraz nepovšimnutý, pretože neobsahuje veľa oxidu uhoľnatého, ktorý vedci používajú na skúmanie týchto objektov. Astronómovia ho objavili skenovaním oblohy a… pokračuj

Najväčšie rozlíšenie

Vedcom sa pomocou teleskopov ALMA a ďalších zariadení podarilo dosiahnuť doteraz najväčšie rozlíšenie zo zemského povrchu. Pri testoch detegovali žiarenie zo vzdialených galaxií na frekvencii približne 345 GHz, čo zodpovedá vlnovej dĺžke 0,87 mm. Združenie vedcov okolo sústavy rádioteleskopov Event Horizon Telescope (EHT) odhaduje, že… pokračuj