Mačací alzheimer

Starnúce mačky často v noci viac mňaukajú, majú problémy so spánkom a celkovo pôsobia dezorientovane. Vedci zistili, že v ich mozgoch sa hromadia plaky beta amyloidu, podobne ako u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Fluorescenčné analýzy mozgov 25 mačiek, z ktorých osem vykazovalo známky demencie, odhalili, že staršie zvieratá mali viac beta… pokračuj

Prvé pandémie v histórii

Najstaršie dôkazy o zoonotických ochoreniach – chorobách prenášaných zo zvierat na ľudí, ako bol nedávno kovid-19 – pochádzajú spred približne 6 500 rokov a tieto choroby sa výrazne rozšírili pred 5 000 rokmi. Biológ Eske Willerslev z Kodanskej univerzity a jeho kolegovia analyzovali pozostatky 1 300 jedincov staré až 37-tisíc rokov… pokračuj

Svet očami ovadov

Samičky ovadov sa živia cicaním krvi stavovcov, často spojeným s prenosom chorôb. Detekcia hostiteľov prebieha predovšetkým pomocou optických vlastností. Terénne experimenty dokázali, že z hľadiska výberu hostiteľa je najdôležitejšia jeho farba. Ako nás teda vidia ovady a ako s týmto hmyzom súvisí pruhovanie zebier? Ľudia… pokračuj

Dvaja na chorobu i liečbu

Niekedy nepomôže, keď sa lieči iba pacient. Bakteriálna vaginóza je nepríjemný syndróm, ktorý postihuje približne 30 % žien v reprodukčnom veku na celom svete. Vzniká v dôsledku nerovnováhy vaginálnej mikroflóry, keď dochádza k úbytku baktérie Lactobacillus a premnoženiu niektorých patogénnych baktérií. Príčina nerovnováhy nie je… pokračuj

Bolesti Vikingov

Švédska populácia z doby Vikingov trpela vážnymi ochoreniami ústnej dutiny a čeľustí, infekciami dutín a uší, osteoartritídou a ďalšími. Vedci z Göteborskej univerzity skúmali lebky Vikingov pomocou moderných techník. Výskum sa pôvodne sústredil na zuby, teraz však odontológovia počítačovou tomografiou preskúmali celé lebky. Zistili, že… pokračuj

Posledné z pavúkov

Novoobjavená huba pomenovaná po prírodovedcovi Davidovi Attenboroughovi mení jaskynné pavúky na zombie. Gibellula attenboroughii núti samotárske pavúkovce vychádzať do odkrytých priestorov a šíriť spóry. Hubu prvýkrát spozorovali na pavúkovi Metellina merianae v roku 2021 v Severnom Írsku. Podľa mykológa Joãa Araúja z Prírodovedného múzea v… pokračuj

Epigenetika v boji s rakovinou

Belgickí vedci zistili, že epigenetiky DNA a RNA tvoria spoločne systém na presnú reguláciu génov, ktorá je kľúčová pre funkciu a vývoj buniek. Gény nesú kompletný súbor inštrukcií potrebných na fungovanie nášho tela, ale ich expresia musí byť starostlivo regulovaná, aby každá bunka plnila svoju… pokračuj

Srdce v ohrození

Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí na svete. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie na ne ročne zomrie takmer 18 miliónov ľudí, pričom až 85 % z týchto prípadov tvoria infarkt myokardu a mŕtvica. Každá bunka v našom tele vrátane buniek srdcového svalu potrebuje energiu na to,… pokračuj

Pesticídy a rakovina

Niektoré pesticídy sa podľa vedcov spájajú so zvýšeným rizikom rakoviny prostaty. Nedá sa s určitosťou povedať, ktoré pesticídy spôsobili rakovinu. Náš výskum je však vhodný na zistenie potenciálnych pesticídov, ktoré môžu súvisieť s rakovinou prostaty, aby sme mohli zúžiť zoznam toho, čo je potrebné ďalej… pokračuj

Samčeky nie sú nevinné

Vedci prehodnocujú predstavu, že iba samičky komárov bodajú, pijú krv a šíria choroby, zatiaľ čo samčeky popíjajú nektár. Zistili, že aj samčeky komárov Culex tarsalis a Aedes aegypti prijímajú krv, keď je nízka vlhkosť a nemôžu získať cukor. Výskumníci v laboratóriu Pennsylvánskej štátnej univerzity si… pokračuj