Vedci vedeli, že ľudia žijúci vo vysokých nadmorských výškach, kde je nízka hladina kyslíka, majú nižšiu mieru výskytu cukrovky. Mechanizmus však zostával záhadou. Výskumníci z Gladstone Institutes teraz zistili, že červené krvinky dokážu zmeniť svoj metabolizmus tak, aby absorbovali cukor z krvného obehu. Vo vysokej… pokračuj
V dôsledku globalizácie a prebiehajúcich klimatických zmien sa v Európe vrátane Slovenska čoraz častejšie stretávame s výskytom nepôvodných druhov. Tie nepredstavujú hrozbu len pre prirodzené ekosystémy, ale môžu mať negatívny vplyv aj na ľudské zdravie. Významným príkladom sú nepôvodné druhy komárov, ktoré môžu slúžiť ako… pokračuj
Erupcia sopky mohla spustiť reťaz udalostí, ktorá viedla k postupu čiernej smrti Európou. Analýzy letokruhov, ľadovcových jadier a dobových záznamov naznačujú, že približne v roku 1345 došlo niekde v trópoch k silnej sopečnej erupcii, ktorá oblakmi popola zatemnila oblohu nad Európou. Popol zmenil klímu v… pokračuj
Infarkty a mozgové príhody sa zriedkavo vyskytujú bez varovania. Podľa zdravotných údajov od viac ako deväť miliónov dospelých v Južnej Kórei a USA takmer každý, u koho sa vyvinulo srdcové ochorenie a utrpel závažnú kardiovaskulárnu príhodu, vykazoval aspoň jeden zo štyroch hlavných rizikových faktorov. Sú nimi… pokračuj
Typ rakoviny mozgu nazývaný glioblastóm začína podľa vedcov eróziu kostného tkaniva lebky. Tento škodlivý účinok predtým nebol známy. Glioblastóm je agresívna forma rakoviny mozgu, ktorú je takmer nemožné vyliečiť. V USA každoročne diagnostikujú viac než 12-tisíc nových prípadov, pričom päť rokov po diagnóze prežíva len… pokračuj
Starnúce mačky často v noci viac mňaukajú, majú problémy so spánkom a celkovo pôsobia dezorientovane. Vedci zistili, že v ich mozgoch sa hromadia plaky beta amyloidu, podobne ako u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Fluorescenčné analýzy mozgov 25 mačiek, z ktorých osem vykazovalo známky demencie, odhalili, že staršie zvieratá mali viac beta… pokračuj
Najstaršie dôkazy o zoonotických ochoreniach – chorobách prenášaných zo zvierat na ľudí, ako bol nedávno kovid-19 – pochádzajú spred približne 6 500 rokov a tieto choroby sa výrazne rozšírili pred 5 000 rokmi. Biológ Eske Willerslev z Kodanskej univerzity a jeho kolegovia analyzovali pozostatky 1 300 jedincov staré až 37-tisíc rokov… pokračuj
Samičky ovadov sa živia cicaním krvi stavovcov, často spojeným s prenosom chorôb. Detekcia hostiteľov prebieha predovšetkým pomocou optických vlastností. Terénne experimenty dokázali, že z hľadiska výberu hostiteľa je najdôležitejšia jeho farba. Ako nás teda vidia ovady a ako s týmto hmyzom súvisí pruhovanie zebier? Ľudia… pokračuj
Niekedy nepomôže, keď sa lieči iba pacient. Bakteriálna vaginóza je nepríjemný syndróm, ktorý postihuje približne 30 % žien v reprodukčnom veku na celom svete. Vzniká v dôsledku nerovnováhy vaginálnej mikroflóry, keď dochádza k úbytku baktérie Lactobacillus a premnoženiu niektorých patogénnych baktérií. Príčina nerovnováhy nie je… pokračuj
Švédska populácia z doby Vikingov trpela vážnymi ochoreniami ústnej dutiny a čeľustí, infekciami dutín a uší, osteoartritídou a ďalšími. Vedci z Göteborskej univerzity skúmali lebky Vikingov pomocou moderných techník. Výskum sa pôvodne sústredil na zuby, teraz však odontológovia počítačovou tomografiou preskúmali celé lebky. Zistili, že… pokračuj
