Hlodavce možno ovládli svet aj vďaka pravidlu palcových nechtov. Hoci majú mnohé druhy zahnuté pazúry na lezenie a hrabanie, na palci im často rastie plochý necht. Ten zlepšuje úchop a jemnú manipuláciu napríklad pri lúskaní orechov a semien, čo dopĺňa výhodu veľkých zubov a silných žuvacích svalov. Tím evolučnej… pokračuj
Erupcia hory Saint Helens v máji 1980 bola najničivejšia sopečná udalosť v americkej histórii, ktorá si vyžiadala 57 obetí a spôsobila ohromujúce ekologické škody. Tvárou v tvár devastácii boli vedci otvorení netradičným nápadom, ktoré by mohli urýchliť proces obnovy. Vypustili tam teda na jeden deň… pokračuj
Hlodavce sú každý rok zodpovedné za stratu 70 miliónov ton obilnín. V Austrálii môžu populácie myši domovej (Mus musculus) dosiahnuť morové rozmery – nájazdy viac ako 1 000 myší na hektár. Keď farmári zasejú pšenicu, myši chodia po riadkoch, vyňuchávajú semená v pôde a vyhrabávajú… pokračuj
V málo navštevovaných či opustených chatách môžu občas poľovníci, lesníci či chatári spozorovať hrdzavookrovú hnedú krásavicu so žltkastým hrdlom, veľkými lysými ušnicami a dlhým chvostom. Ide o ryšavku. V dospelosti má táto naša najväčšia ryšavka, ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis) z čeľade myšovité (Muridae) čistobiele brucho… pokračuj
V súčasnosti sa už nedozvieme, či kedysi na úsvite ľudských dejín niektoré živočíchy inšpirovali našich predkov pri výrobe určitých výrobkov, resp. či od nich pračlovek odpozoroval niektoré výrobné postupy. Ide najmä o živočíchy, ktoré majú vlohy pre šitie, tkanie a pletenie, čo sú činnosti spájané… pokračuj
V lesných zátišiach našej prírody žije zvláštny malý spachtoš. Je milý, malý, huňatý a prespí viac ako pol roka. S pĺšikom lieskovým (Muscardinus avellanarius) sa môžeme v našich lesoch a záhradách stretnúť len na jar, v lete a na jeseň. Najskôr ho zazrieme niekde na lieske chrumkať… pokračuj
