Idealizácie v logike

Keďže logika nehovorí (sama) nič o vzťahoch medzi časopriestorovými objektmi, zdalo by sa prirodzené predpokladať, že nebude mať nič dočinenia ani s idealizáciami, ktoré sú štandardne súčasťou modelovania empirického sveta. No opak je pravdou. Na stránkach Quarku sme sa v čísle 12/2025 venovali niektorým základným charakteristikám a funkciám idealizácií… pokračuj

Užitočné nepravdy

Veda sa nepochybne usiluje o poznanie sveta. Pojem poznania však predpokladá, že ak niečo poznáme, tak výrok, ktorý predmet nášho poznania vyjadruje, je pravdivý. Napríklad ak vieme, že atómy uhlíka majú šesť elektrónov, tak výrok Atómy uhlíka majú šesť elektrónov je (resp. musí byť) pravdivý. Poznanie… pokračuj

Hlavný nástroj poznania

Experimentovanie ako metóda je dôležitým a efektívnym nástrojom vedeckého bádania. Hoci získavanie vedeckých poznatkov sa opiera aj o niektoré ďalšie, neexperimentálne metódy, funkcia vedeckých experimentov je vo výskume nezastupiteľná. Čitatelia Quarku sa pravidelne na jeho stránkach majú možnosť stretnúť s vysvetlením povahy a výsledkov viacerých… pokračuj

Sila predstavy

Myšlienkové experimenty sú prítomné nielen vo fyzike, v matematike a biológii, ale aj v ďalších prírodných i spoločenských vedách vrátane ekonómie a filozofie. O tom, aké funkcie plnia, sme sa rozprávali s Lukášom Bielikom z Katedry logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty UK v Bratislave.… pokračuj