Šachový antitalent

Šach sa často považuje za lakmusový papierik geniality a ľudia zvyknú predpokladať, že napríklad dobrí matematici sú aj dobrí šachisti a naopak. Samozrejme, nemusí to tak byť. Príkladom je Alan Turing, ktorý vyriešil jeden z najťažších matematicko-logických problémov svojej doby – problém rozhodnuteľnosti. Ten sa… pokračuj

O kvarkoch a ich názvoch

Slovo kvark znie, ako by sa volal podľa tvarohu a v angličtine sa vraj rýmuje s bravčovým. Kvarky majú šesť vôní, môžu byť horné, dolné, vrchné, spodné, pôvabné a podivné. Teória popisujúca kvarky sa nazýva kvantová dynamika farieb. Ako k tomu došlo? Slovo kvark vymyslel autor teoretickej predpovede… pokračuj

Duch doby v stroji

Umelá inteligencia je technológia definujúca aktuálne desaťročie a sprevádza nás na každom kroku – filtruje alebo aj píše naše e-maily, odporúča nám produkty a vo vede zasa bola témou Nobelových cien za fyziku a chémiu v roku 2024. Séria o využití počítačov vo vede sa… pokračuj

Tretí pilier vedy

Dva hlavné piliere vedy, teda prístupy k vedeckému poznávaniu sveta, boli teória a experiment. S vynálezom počítačov pribudol tretí: simulácia. V predchádzajúcom čísle Quarku sme si priblížili, ako počítače umožňujú riešiť rovnice, na ktoré pero a papier nestačia. Počítače nám však umožňujú viac: zostrojiť matematické… pokračuj

Sila v číslach

Niektoré rovnice sa nedajú vyriešiť priamo odvodením výrazu pre neznámu. Treba ich riešiť číselne, teda metódami numerickej matematiky. Takýto prístup si typicky vyžaduje mnohonásobné opakovanie matematických operácií. To však neprekáža, máme predsa počítače. Na hodinách matematiky, fyziky alebo chémie sme riešili prevažne jednoduché rovnice –… pokračuj

Záhada životného cyklu úhorov

Veľké otázky, ktoré trápili starých mysliteľov: Aké je usporiadanie sveta? Aká je vôľa bohov? Odkiaľ pochádzajú úhory? Napriek tomu, že úhory boli bežné ryby, nikto nikdy nevidel ich mláďatá. Úhory boli preto silným argumentom na strane zástancov teórie spontánnej generácie, vzniku plne vyvinutých živých organizmov… pokračuj

Nanodiamanty v plameni

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí štyri väzby a funguje ako dokonalá kocka lega. Môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať… pokračuj

O knižniciach a vesmíroch

V júlovom čísle Quarku sme písali o Babylonskej knižnici argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa obsahujúcej všetky možné knihy. Ide o natoľko zaujímavý koncept, že sa pri ňom oplatí zostať dlhšie. V Babylonskej knižnici sú knihy obsahujúce všetky postupnosti znakov ako písmená, medzery a interpunkčné znamienka.… pokračuj

Príroda ako stroj

Odhaľovanie prírodných zákonov nám pomáha konštruovať čoraz dômyselnejšie stroje. Ide však o obojsmerný vzťah – štúdium strojov poskytuje nový pohľad na prírodu. Ak sú výsledkom poctivej práce a dôsledného aplikovania vedeckej metódy, prírodné zákony platia a nemenia sa napríklad so zmenou politického režimu. Spoločenské trendy… pokračuj

O pôvode asymetrie

Molekuly, ktoré sú základnými stavebnými zložkami života, sa typicky môžu nachádzať v dvoch formách, ľavej a pravej. Život si však vybral len jednu z nich. Prečo práve tú? Nové experimenty ponúkajú rôzne riešenia tejto starej otázky. Už si len vybrať. Mnohé objekty majú tú vlastnosť,… pokračuj