Vedci dlho špekulovali, či sa neandertálci niekedy dostali do Afriky. Najnovší výskum zuba nájdeného pred sto rokmi v jaskyni Shuqba v kopcoch na severe Jeruzalema však naznačuje, že tento druh praľudí prenikal aj do teplých končín na juhu. Shuqba je len pár stoviek kilometrov od… pokračuj
Nový objav kostry človeka neandertálskeho v irackej jaskyni podporuje existenciu pohrebných rituálov týchto našich príbuzných. Jaskyňa Šanidar v irackom Kurdistane sa nachádza severovýchodne od Mosulu v masíve Baradust pohoria Zagros neďaleko mesta Rawanduz v nadmorskej výške 750 metrov. Ide o rozsiahlu sieň vo vápencovom skalnom útvare,… pokračuj
Nová štúdia naznačuje, že neandertálci mohli byť schopní prebodnúť korisť špicatými oštepmi až zo vzdialenosti 20 metrov. Vedci vedia, že naši archaickí bratranci bodali korisť na krátku vzdialenosť. Predchádzajúce experimenty však naznačovali, že oštepy neandertálskeho štýlu – asi dva metre dlhé a pravdepodobne vážiace o… pokračuj
Analýza DNA z úlomku kosti potvrdila existenciu prvej známej dcéry neandertálskej matky a otca denisovana. žila pred približne 90-tisíc rokmi. Pri skúmaní evolúcie anatomicky moderných ľudí z nášho druhu Homo sapiens (človek rozumný), čiže sapientov, a ostatných druhov z ľudského rodu Homo sa dlho využívali… pokračuj
DNA z prehistorického zubného povlaku naznačuje, že niektorí naši predkovia si potrpeli na bezmäsité stravovanie a dokonca využívali silu liečivých rastlín. Laura Weyrichová z Austrálskeho centra pre dávnu DNA zastáva názor, že neandertálci boli veľmi inteligentní, komunikatívni a zaujímali sa o to, čo sa deje… pokračuj
