V mikroelektronickej komunite sa považuje za svätý grál vytvorenie kremíka emitujúceho svetlo. Po viac ako 50 rokoch výskumu sa teraz podarilo vedcom z Eindhovenskej technickej univerzity vytvoriť šesťuholníkovú kremíkovú zliatinu schopnú emitovať svetlo. Ukázalo sa, že kľúčom k vytvoreniu priamej pásmovej medzery, ktorá emituje fotóny,… pokračuj
Zdá sa, že laserové svetlá by mohli nahradiť nové typy žiaroviek, ktoré rozptyľujú laserové svetlo. Spôsobuje to tzv. umelá hmla, ktorú vyvinuli vedci z Imperial College London. Keďže nové a vylepšené laserové svetlo produkuje vysoký jas pri nízkom príkone, bolo by energeticky účinnejšie ako bežné… pokračuj
Od polovice 19. storočia sa výskum interakcie svetla s kryštálmi opiera o prácu renomovaného matematika a fyzika Jamesa Clerka Maxwella. Jeho rovnice vyvinuté pred 160 rokmi pomohli teraz odhaliť, ako možno manipulovať kryštálmi, aby sa vytvorila charakteristická forma svetelnej vlny. Vedci z Edinburskej univerzity a… pokračuj
Hlavným hrdinom príbehu prepojenia svetla a elektrických a magnetických javov, druhého veľkého zjednotenia vo fyzike, je škótsky fyzik James Clerk Maxwell. O prvé zjednotenie sa postaral sir Isaac Newton (1643 – 1727), keď v roku 1687 zákonmi mechaniky zjednotil pozemské a nebeské deje. Takmer o… pokračuj
Každý svetelný zdroj je zároveň aj zdrojom tepla.Toto pravidlo platí tak v prírode, ako aj v technike. Duálnu energiu Slnka využívame každodenne bez toho, aby sme si to uvedomili. Technika len ojedinele pozná využívanie generovaného odpadového tepla z umelých svetelných zdrojov. Slnečné žiarenie predstavuje nevyhnutný… pokračuj
Postgraduálni študenti chémie na McMasterovej univerzite v Hamiltone v kanadskom Ontáriu pod vedením profesorky chémie a chemickej biológie Kalai Saravanamuttuovej publikovali v časopise Nature Communications novú formu výpočtovej techniky, ktorá využíva mäkký polymérny materiál premieňajúci sa z kvapaliny na gél v reakcii na svetlo. Vedci… pokračuj
Nájsť miesto v Európe, odkiaľ vidíme číru nočnú oblohu v plne prirodzenej kráse, je v súčasnosti takmer nemožné. Prečo je to tak? Väčšina ľudí nikdy v živote nezažije pohľad na prírodné svetelné poklady ako zodiakálne svetlo, most a protisvit. Bežný človek si nevie ani predstaviť, že… pokračuj
Nie sme zvyknutí na rýchlu zmenu farby nejakého predmetu. To, že nám vybledli farby na tričku, si väčšinou všimneme až po niekoľkých mesiacoch. Existujú však molekuly, ktoré menia farbu na želanie, a preto ich môžeme smelo označiť za molekulových chameleónov. Farba predmetov závisí od svetla (elektromagnetického žiarenia),… pokračuj
Najnovšie výsledky vedcov ukazujú, že chlorofyl-f využíva infračervené svetlo s nižšou energiou. Pojem fotosyntéza bol vytvorený z gréckych slov fós či fótos, čo znamená svetlo, a synthesis, čo môžeme preložiť ako spájanie či skladanie. Keby sme výraz fotosyntéza chceli poslovenčiť, asi najvhodnejšie by sme mohli… pokračuj
Na celom svete, v rozvinutých aj rozvíjajúcich sa krajinách, nočnú oblohu čoraz väčšmi zahlcuje umelé svetlo. Svetelné znečistenie sa stáva veľmi vážnym problémom súčasnej civilizácie. Chránené územia sa vyhlasujú na významných biologicko-geografických lokalitách, kde sa nachádzajú biotopy európskeho či národného významu, biotopy vtákov a významné… pokračuj
