Hmotné zomierajúce hviezdy, monštrá s hmotnosťami desiatky ráz väčšími než je hmotnosť Slnka, by mali vyžarovať gravitačné vlny, ktoré by sme mali byť schopní počuť, vedeckejšie povedané: registrovať pomocou observatória LIGO. Tím astronómov objavil možný zdroj gravitačných vĺn: zámotok horúceho hustého plynu, ktorý vznikol vnútri… pokračuj
Astronómovia pozorovali nezvyčajný prípad supernovy: héliová hviezda odovzdávala svoju hmotu bielemu trpaslíku, až kým nevybuchol. V marci 2020 astronómovia zaznamenali supernovu SN 2020eyj. Každý rok sa objaví približne tisíc supernov, táto však pritiahla ich pozornosť. Supernova bola typu Ia, lenže nesprávala sa tak ako ostatné… pokračuj
Kataklizmatické udalosti vo vesmíre uvoľňujú energiu aj v podobe gravitačných vĺn. Veľké pozemné observatóriá dokážu tieto vlny detegovať. Nedokážu však presne určiť miesto ich pôvodu, ani pozorovať záblesky v elektromagnetickej oblasti spektra. Táto úloha patrí novým ďalekohľadom. Sústava troch ďalekohľadov BlackGEM začala svoju činnosť na… pokračuj
Podľa súčasných teórií by obrie planéty nemali vznikať okolo hviezd s veľmi malou hmotnosťou. Nová štúdia napriek tomu ukázala, že vznikajú. V roku 2019 astronómovia objavili plynného obra na blízkej dráhe okolo málo hmotnej hviezdy, trpaslíka spektrálnej triedy M označeného GJ 3512. Teoreticky by okolo… pokračuj
Astronómovia použili Hubblov vesmírny ďalekohľad na to, aby po prvý raz priamo zmerali hmotnosť osamoteného bieleho trpaslíka – preživšie jadro hviezdy podobnej Slnku, ktorá vyčerpala svoje jadrové palivo. Biely trpaslík má hmotnosť 0,56 hmotnosti Slnka. Súhlasí to s teoretickými predpoveďami o hmotnosti bielych trpaslíkov a… pokračuj
Najznámejším objektom s prstencami v našej Slnečnej sústave je planéta Saturn. Svoje vlastné prstence však majú aj všetky ostatné vonkajšie planéty, teda Jupiter, Urán a Neptún, ale aj trpasličia planéta Haumea a asteroid Chariklo. Do tejto kategórie pribudol ďalší objekt. Astronómovia potvrdili existenciu prstenca pri… pokračuj
Aj keď chvenie časopriestoru trvá len zlomok sekundy – ako v prípade splynutia hmotných čiernych dier do objektu GW190521 – astronómovia sa usilujú odhaliť jeho pôvod. Štúdium gravitačných vĺn je však veľmi náročné. Takéto vlny v tkanine časopriestoru majú len malý vplyv na naše prístroje… pokračuj
Tím astronómov tvrdí, že objavil neutrónovú hviezdu ľahšiu ako Slnko. Takýto objav by v dôsledkoch mohol znamenať novú fyziku. Neobyčajné tvrdenie si však podľa vedcov vyžaduje aj neobyčajný dôkaz. Objektom, o ktorom je reč, je dobre známa neutrónová hviezda v srdci zvyšku supernovy HESS J1731-347… pokračuj
Betelgeuze, superobria červená hviezda v súhvezdí Orión, prežila medzi decembrom 2019 a marcom 2020 historické zoslabenie jasnosti. Pozorovania naprieč elektromagnetickým spektrom odhalili, že podstatná časť povrchového výronu hmoty z Betelgeuze sa pohybovala preč cez atmosféru hviezdy. Betelgeuze, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 550 svetelných rokov… pokračuj
Za posledné tri desaťročia bolo objavených viac než 4 000 planét okolo iných hviezd ako Slnko, tzv. exoplanét. Vzhľadom na množstvo mesiacov v našej slnečnej sústave možno predpokladať, že okolo niektorých exoplanét sa budú nachádzať exomesiace – čo motivuje úsilie vedcov o ich detekciu. Po… pokračuj
