Aj keď sme suchozemská krajina, mnohí Slováci prepadli kráse surfingu. Ak ho raz vyskúšate, nebudete chcieť skončiť, tvrdia jeho priaznivci.
Surfovanie je šport, ktorý využíva kinetickú energiu pohybu upravenej dosky na prelamujúcej sa príbojovej pobrežnej vodnej vlne. Pred viac ako 3 000 rokmi táto definícia Polynézanom síce nič nehovorila, ale uvedenie surfovania do praxe považovali za veľkú zábavu. Polynézania ho nazývali he‘e nalu, čo znamená kĺzanie po vlnách. V západnej Polynézii, Melanézii a Mikronézii boli surfové dosky predovšetkým prostriedkom na krátenie si dlhej chvíle detí, najmä chlapcov, vo východnej Polynézii sa tejto zábave venovali aj dievčatá bez ohľadu na vek. Na konci veľkého sťahovania národov sa surfovanie stalo najrozšírenejším polynézskym športom. V rôznych podobách sa uchytilo od Nového Zélandu cez Havaj až po Rapa Nui a Novú Guineu. V európskych prameňoch sa prvá zmienka o surfovaní objavuje až roku 1778, keď anglický námorný kapitán James Cook objavil Havajské ostrovy, kde uzrel prvého surfistu. Domorodec ležiac na ručne vydlabanej štvormetrovej doske rukami vesloval na šíre more a pomocou príbojovej vlny sa nechával unášať na hrebeňoch obrovských vĺn späť k pobrežiu. Hoci Cooka toto divadlo fascinovalo, vydal zákaz pre takýto druh zábavy. Po Cookovej smrti (1779) sa však vybrala doska vyrobená zo stromov koa, willi willi a ula na fenomenálnu cestu, aj keď na jej začiatku hrozil surfovaniu skôr definitívny koniec. Koncom 18. storočia prišli k brehom Havaja prví európski lovci veľrýb a obchodníci s drevom a začali brojiť proti domorodým hrám s drevenými doskami. Koncom 19. storočia surfing na Havaji takmer zanikol. Našťastie sa začiatkom roku 1900 objavili v okolí pláže Waikiki tzv. beach boys, plážoví chlapci, ktorí sa priam na prvý pohľad zaľúbili do domorodej zábavy. Všetok čas trávili na mori či pri brehu, kde sa živili predajom vyrobených surfov a pomáhaním rybárom, opravovaním sietí či inou výpomocou rybárom. Netrvalo dlho a surfové dosky sa začali objavovať na plážach Kalifornie. Havajský rodák Duke Kahanamoku (1890 – 1968) nielenže rozšíril surfovanie do USA, Austrálie či Európy, ale zdokonaľovaniu dosky zasvätil všetok svoj voľný čas, takže v tých časoch nik nebol schopný vyrobiť lepší surf. Surfing sa stal veľmi populárny, priam módny fenomén. Po druhej svetovej vojne surferi čoraz väčšmi experimentovali s technikou a štýlom jazdy, vznikali nové surfové štýly a dosky. Dosky sa skracovali, menili tvary, no najmä materiál. Tie pôvodné drevené nájdete už len v múzeách.
R, foto Pixabay
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.