Zviditeľnenie neviditeľného

Objav alebo vynález sa môže udiať nečakane. Niekedy to môže byť na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda.

Podľa švajčiarskeho dramatika Friedricha Dürrenmatta čím premyslenejšie ľudia konajú, tým účinnejšie ich môže postihnúť náhoda. Aby sa však milovníci vedy necítili dotknutí, že tu citujeme nejakého škrabáka (aj keď inak skvelého), nechajme zaznieť opačný názor skutočného vynálezcu. Thomas Alva Edison ubezpečoval verejnosť, že nič, čo by stálo za to, neurobil náhodou, ale vždy za tým bola poctivá práca. Ako to však už v živote býva, pravda bude niekde uprostred: Náhoda pomáha tým, ktorí sú na ňu pripravení, tvrdí Blaise Pascal. A práve tieto slová potvrdzujú objavy vedcov, ktorí zviditeľnili dovtedy neviditeľné – elektromagnetické žiarenie.

Lúče X

S blížiacim sa koncom 19. storočia, keď už bol objav magického žiarenia na spadnutie, si nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen (1845 – 1923) povzdychol: Keby bol človek priesvitný ako medúza, ako ľahko by sme našli sídlo jeho choroby. Našťastie profesor Röntgen nebol planý rojko, ale seriózny muž vedy a tvrdou prácou sa vydal za naplnením svojej predstavy. A vtedy mu pomohla náhoda. Celé sa to vlastne začalo v roku 1878, keď anglický chemik a fyzik William Crookes (1832 – 1919) zostrojil sklenú trubicu s elektródami, v ktorej sa nachádzal plyn. Po pripojení elektrického napätia vzniká katódové žiarenie a plyn svieti. A práve katódové žiarenie oslovilo W. Röntgena, najmä fialové žiarenie, ktoré vznikalo na stenách Crookesovej trubice a ktoré chcel vedec odstrániť. Týmto pokusom sa venoval aj večer 8. novembra 1895. V ten večer pracoval ako obvykle bez pomocníka v tmavom laboratóriu. Na stole mal platňu natretú platinokyanidom bária, trubicu zakryl čiernym kartónom a zapojil ju do elektrického obvodu. Vtedy si všimol slabé mihotanie na laboratórnom stole, vzdialenom asi meter od trubice. Vypol svietiaci prístroj a s prekvapením zistil, že platňa neprestala žiariť. To, že to neboli katódové lúče, vedel Röntgen celkom presne, pretože tie nedokázali preniknúť ani len sklenou stenou. Zistil, že zdrojom mihotania je platňa s platinokyanidom bária, a tak uvažoval, že príčinou by mohol byť nový druh neviditeľných lúčov. Nasledovalo množstvo ďalších pokusov, na základe ktorých sa chcel dozvedieť čo najviac o lúčoch, ktoré objavil. V nasledujúcich týždňoch jedol i spal v laboratóriu a preskúmal mnoho vlastností nových lúčov, ktoré pracovne nazval lúče X, použijúc matematické označenie pre niečo neznáme. Tým, že sú to skutočné lúče, si bol úplne istý, pretože vrhali tieň. Síce sa podobali na svetelné lúče, no neboli viditeľné.

Videla som svoju smrť

W. Röntgen skúmal aj schopnosť rôznych materiálov zastaviť lúče X. Do cesty lúčom vložil drobný kúsok olova a ako prvý uvidel skiaskopický obraz: mihotajúce sa kosti svojej vlastnej ruky na platni s platinokyanidom. Neskôr uviedol, že to bola chvíľa, keď sa rozhodol udržať svoje pokusy zatiaľ v tajnosti. Bál sa totiž o svoju profesionálnu reputáciu, keby sa ukázalo, že jeho pozorovania sú chybné. Objav mu však nedal spávať a 22. decembra poprosil manželku Annu Berthu, aby položila svoju ruku na fotografickú platňu. Na 15 minút ju vystavila žiareniu. Po vyvolaní platne vznikla snímka s historickým medicínskym významom: Kosti ožiarenej ruky aj so vznášajúcim sa manželkiným prsteňom. Keď Anna Bertha uvidela prvú rádiologickú snímku v dejinách, zvolala: Videla som vlastnú smrť! V ten deň sa zrodilo nové odvetvie medicíny – rádiológia. Wilhelm Conrad Röntgen sa po objavení lúčov X zachoval ako naslovovzatý vedec: Svoj objav si nikdy nedal patentovať a daroval ho ľudstvu.

Zatiahnutá obloha

Prirodzene, že Röntgenov objav vyvolal na vedeckej scéne veľký ohlas. Zaujal aj francúzskeho fyzika Henriho Becquerela (1852 – 1908), pochádzajúceho z vedeckej rodiny (starý otec Antoine César bol jeden zo zakladateľov elektrochémie, otec Alexandre-Edmond skúmal fosforescenciu).

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
foto Fotky&Foto, wikipédia

Komentáre