MADE IN Slovakia

V areáli Slovenskej akadémii vied na Patrónke v Bratislave je Stála výstava dejín výpočtovej techniky na Slovensku. Ide o jedinečnú prezentáciu vývoja informačných technológií na Slovensku od roku 1958 až po rok 1990.

Cieľom stálej expozície je dokumentovanie a prezentovanie výsledkov najmä slovenského výskumu, výroby a aplikácií informačných technológií. Už vo vstupnej hale je inštalovaný prvý slovenský počítač – Analógový počítač SAV –, vyrobený a uvedený do prevádzky v Laboratóriu teoretickej a aplikovanej mechaniky SAV v roku 1958. Počítač vyvinul vtedy mladý inžinier Ivan Plander. Navrhol a zostavil vysokovýkonný jednosmerný zosilňovač so zosilnením 100 miliónkrát a s automatickou stabilizáciou nuly. Tento zosilňovač sa mu podarilo uviesť do chodu v septembri 1956. Pretože to bola ústredná súčasť analógovej výpočtovej jednotky (sumátor, integrátor), môžeme tento dátum pokladať za začiatok IT éry na Slovensku. Tento počítač sa používal do roku 1968, a to v Ústave strojov a automatizácie SAV, z ktorého vznikol Ústav technickej kybernetiky.

Analógový počítač

Názov analógový počítač pochádza z pojmu analógia, čo znamená, že naprogramovaný stroj sa správa tak ako v skutočnosti skúmaný systém. Jednotlivé časti skúmaného systému sa modelujú elektrickými obvodmi, ktoré sa nazývajú počítacie jednotky. Ich základnou časťou je presný jednosmerný zosilňovač, nazývaný operačný, so stabilnou nulovou hodnotou na výstupe v móde naprázdno. V elektronických počítacích jednotkách sa číselná informácia (hodnota sledovanej veličiny) zobrazuje analógovou veličinou – elektrickým napätím, a matematické operácie sa v nich vykonávajú analógovým spôsobom. Napríklad ak chceme spočítať 2+ 3+1, tak na vstupy zosilňovača privedieme napätia +2 V, +3 V, +1 V a na výstupe dostaneme +6V.

Dedko

Za najväčší úspech informatiky v SAV môžeme považovať počítač RPP 16 – Rýchly Programový Procesor 16-bitový. Bol to prvý česko-slovenský riadiaci počítač tretej generácie. Vyvinuli ho pod vedením Ivana Plandera v SAV v rokoch 1965 – 1973 ako stredný počítač tretej generácie. Bol určený na riadenie procesov. Prešiel cez základný aj aplikovaný výskum, konštrukciu, prípravu výroby až po výrobu. Od roku 1974 sa vyrábal v Námestove, kde sa vyrobilo spolu 214 kusov počítačov v štandardnej (RPP-16S) alebo minimálnej (RPP 16M) verzii. V socialistickom Česko-Slovensku bol nasadený do veľkého množstva aplikácií – od poľnohospodárstva cez energetiku, bane, priemysel až po školy a výskumné ústavy. Prvý počítač bol skonštruovaný na tzv. malých doskách. Bola to vlastne laboratórna vzorka RPP 16 rozostavená v roštoch na asi desiatich písacích stoloch tak, ako sa postupne vyvíjali a oživovali jeho jednotlivé časti. Bol to malý technický zázrak, že takto zostavený počítač fungoval niekoľko rokov. Nazývali ho Dedko. Na základe skúseností a podkladov z Ústavu technickej kybernetiky SAV vo Výskumnom a vývojovom laboratóriu v Žiline vyvinuli tzv. malodoskovú verziu RPP-16. V ďalšom procese vývoja bola v Konštrukte Trenčín skonštruovaná veľkodosková funkčná vzorka RPP-16S.

Prvotina z Piešťan

Ing. Ivan Plander v laboratóriu

Do histórie vývoja IT na Slovensku sa významne zapísal testovací technik integrovaných obvodov v národnom podniku Tesla Piešťany Ing. Roman Kišš. Ten v roku 1982, mimo svojich pracovných povinností, vyvinul mikropočítač PMI – 80. V ČSSR to bol prvý počítač na jednej doske tlačených spojov. Bol zostavený z integrovaných obvodov radu Intel 8080, ktoré sa vtedy v Tesle vyrábali, a z klávesnice a displeja malej kalkulačky. Bola to originálna konštrukcia R. Kišša. PMI – 80 sa vyrábal na učenie sa programovania v strojovom kóde a na riadenie menších meracích a experimentálnych zariadení. Aj pod prvý osobný počítač v ČSSR sa podpísal Roman Kišš. V roku 1983 vyvinul displejový mikropočítač PMD – 85. Autor ho opäť zostavil z tesláckych integrovaných obvodov radu Intel 8080. Klávesnicu mal z telefónnych tlačidiel a ako displej slúžil malý televízny prijímač. Zostava počítača obsahovala ešte napájací zdroj a magnetofón ako vonkajšiu pamäť. PMD – 85 slúžil na vyučovanie programovania v jazyku Basic a na riadenie meracích a experimentálnych zariadení.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.