Učarovala mu príroda

V týchto dňoch si pripomíname 175. výročie narodenia významného slovenského entomológa, lekára, múzejníka, zoológa a botanika MUDr. Karola Jozefa Brančíka.

Karol Jozef Brančík sa narodil 13. marca 1842 v kysuckej obci Stará Bystrica, kde bol jeho otec učiteľom. Gymnázium navštevoval v Žiline, Českom Tešíne, v Bratislave a v Šoproni, kde v roku 1862 maturoval. Pokračoval v štúdiu medicíny na univerzitách vo Viedni, v Prahe a v Štajerskom Hradci (Graz), kde ho 23. januára 1872 promovali na doktora medicíny. V roku 1873 sa stal praktickým lekárom v Beckove a od roku 1874 pracoval ako okresný lekár v Trenčíne, kde sa v roku 1878 stal riaditeľom župnej nemocnice. Od roku 1879 pôsobil ako hlavný župný lekár a od roku 1904 tiež ako súdny lekár. V roku 1904 ho vymenovali za kráľovského radcu. Zomrel 18. novembra 1915 v Trenčíne, kde je aj pochovaný.

Aktívny študent
Karol Jozef Brančík sa okrem medicíny venoval aj prírodným vedám, a to vo veľmi širokom zábere. Zaoberal sa niektorými časťami zoológie či botaniky, ale aj speleológiou.
Už ako študent v Štajerskom Hradci sa venoval štúdiu chrobákov a v roku 1871 vyšla, ako výsledok tohto výskumu, jeho prvá monografia Die Käfer der Steiermark (Chrobáky Štajerska).
Ako entomológ a prírodovedec preukázal výnimočné organizačné schopnosti. Výsledkom bol Prírodovedecký spolok župy Trenčianskej, ktorý založil v roku 1877. Bol jeho prvým tajomníkom, od roku 1881 podpredsedom a od roku 1886 jeho predsedom. Spolok vydával ročenku, ktorú redigoval a bol jej najaktívnejším prispievateľom. V rokoch 1878 až 1910 vyšlo 33 zväzkov tohto periodika.
Podnikol výskumné cesty na Balkán a mal kontakty s prírodovedcami v Afrike, Ázie, na Madagaskare, Novej Guinei i vo viacerých štátov Európy.

Entomológ
Popri práci lekára sa Karol Jozef Brančík zaoberal predovšetkým entomológiou – náukou o chrobákoch. Na území Trenčianskej stolice spracoval viaceré skupiny chrobákov. Výsledky výskumov publikoval v ročenkách spolku. Boli to predovšetkým prvé zoznamy jednotlivých skupín hmyzu.
Popri chrobákoch sa venoval aj skúmaniu mäkkýšov. Ako prvý urobil na území Slovenska systematický výskum mäkkýšov určitého územia – Trenčianskej stolice. Výsledky týchto výskumov však publikoval aj v nemeckých odborných časopisoch.
Zaslúžil sa o regionálny botanický výskum. Botanizoval na celom území Trenčianskej stolice, na Rozsutci, Choči, v Malej Fatre, vo Vysokých Tatrách i v okolí Bratislavy.

Oddych počas výskumných prác v teréne

Speleológ
Významný bol aj jeho speleologický výskum. Opísal viacero jaskýň v Malej Fatre i v Strážovských vrhoch. Písal o kvapľovej výzdobe jaskyne pri Mojtíne. Navštívil jaskyňu Dúpna neďaleko Pružiny, ktorá patrí k najstarším známym jaskyniam na Slovensku. Tu preskúmal v rokoch 1860 až 1894 a vyhotovil aj jej prvú mapu.
Zaoberal sa aj archeológiou, numizmatikou, históriou, meteorológiou, hudbou i fotografiou.
V roku 1911 bol iniciátorom založenia Slovenskej muzeálnej spoločnosti, pomocou ktorej sa mu podarilo zrealizovať svoj dávny sen – múzeum v Trenčíne. V meste Matúša Čáka dokonca založil korčuliarsky a tenisový oddiel.
Zvolili ho za člena Uhorskej prírodovednej spoločnosti a stal sa aj korešpondujúcim členom Španielskej akadémie prírodných vied.
Spomienkou na tohto veľkého muža je pamätná tabuľa umiestnená v obci Stará Bystrica na budove základnej školy. Jemu venovaná tabuľa aj s jeho bustou je v Trenčíne, kde jedna z ulíc nesie jeho meno. K jaskyni Dúpna vedie dnes Náučný chodník Karola Brančíka.

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora

Komentáre