Pred viac ako 150 rokmi prírodovedec Charles Darwin predpokladal, že dva druhy rastlín rodu Saxifraga z čeľade lomikameňovité sú mäsožravé, keďže by mohli lepkavé chĺpky svojich súkvetí použiť na chytanie hmyzu. Svoju domnienku však nemohol až do smrti dokázať; jeho experimenty boli nepresvedčivé. Vedci teraz jeho… pokračuj
Austrálski vedci sa domnievajú, že odhalili zmeny v ľudskom tele vyvolané rastúcim atmosférickým CO2. Zistenia môžu byť mimoriadne dôležité pre generácie detí a tínedžerov, keďže ich telá sa neustále vyvíjajú a počas života budú najviac vystavené zvýšenému atmosférickému CO2. Vedci z Austrálskeho výskumného ústavu detí, Curtinovej univerzity a Austrálskej… pokračuj
Výskumníci zo Stanfordovej univerzity ukázali, že prístroje používané na výskum zemetrasení dokážu zachytiť kľúčové detaily o hurikánoch. Štúdia publikovaná v časopise Science demonštruje, ako môžu špecializované mikrofóny a seizmometre odhaliť vnútorné fungovanie hurikánov. Geofyzikálne údaje môžu poskytnúť úplnejšie pochopenie veľkých búrok, hovorí geofyzik Qing Ji. Hurikány, najväčšie búrky… pokračuj
Vedci zaznamenali delfíny pri pobreží Queenslandu v Austrálii pri love zriedkavou technikou známou ako shelling (lov ulitou). Delfíny skákavé (Tursiops aduncus) sú inteligentné zvieratá známe používaním nástrojov. Len veľmi málo ľudí ich však videlo loviť ulitou. Takéto videá prezentovali výskumníci z Univerzity Slnečného pobrežia v štúdii publikovanej v časopise… pokračuj
Správy o umelej inteligencii (AI), ktorá unikla z testovacieho prostredia alebo hekla cudziu firmu, znejú ako námet na sci-fi. Skutočnosť je menej filmová, ale z pohľadu kybernetickej bezpečnosti o to dôležitejšia. Nejde o stroje, ktoré sa prebudili, vytvorili si vlastné ciele a rozhodli sa škodiť… pokračuj
Španielski vedci preskúmali starovekú egyptskú hrobku, ktorá bola postupne zaľudňovaná v priebehu stoviek rokov. Hrobku postavili v nekropole na brehu Nílu oproti Luxoru počas dvadsiatej piatej dynastie (754 – 656 pred n. l.) a využívali ju až do obdobia Ptolemaiovcov (305 – 30 pred n. l.). Výskumníci zrekonštruovali,… pokračuj
Podcast Šamani o vede prináša rozhovory o tom, čo vieme, ako to vieme – a prečo tomu mnohí neveria. Názov podcastu je akronym: ŠAjgalík MAreš NIelen o vede. Rozprávajú sa emeritný predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík a moderátor relácií o vede a technike Gregor… pokračuj
Gramatické pravidlá môžu potrápiť nejedného používateľa slovenského jazyka. V našom príspevku sa budeme venovať skloňovaniu privlastňovacích prídavných mien. Privlastňovacie prídavné mená, teda tie, ktoré vyjadrujú, komu niečo patrí, sa v slovenčine tvoria od osobných a zvieracích mien v mužskom alebo ženskom rode. Pýtame sa na ne otázkami čí? čia?… pokračuj
Ak nám do 31. októbra 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku: Prečo nestačí mať v herbári iba jeden exemplár toho istého druhu? zaradíme vás do žrebovania o malú rodinnú vstupenku do SNM – Prírodovedného múzea v Bratislave pre jedného dospelého a dve deti. Svoje odpovede… pokračuj
Ak nám do 31. októbra 2026 pošlete správnu odpoveď na úlohu: Vymenujte aspoň tri názvy kníh spisovateľa a fotografa prírody Ivana Kňazeho, zaradíme vás do žrebovania o niektorú z jeho kníh o slovenskej prírode. Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta… pokračuj
