Za našimi sýkorkami

So sýkorkou hôrnou sa najčastejšie stretneme v nížinných listnatých lesoch.

Sýkorky patria medzi známe a hojne rozšírené spevavce. S viacerými druhmi sa stretneme nielen v lesoch, ale veľmi často aj v záhradách, parkoch a v sídliskovej zeleni, kam najmä v zimných mesiacoch prilietajú za potravou.

Na našom území sa vyskytuje šesť druhov sýkoriek. Nie všetky však bežný návštevník prírody pozná, preto si ich poďme postupne predstaviť a oboznámiť sa s ich zaujímavým životom.

Stálica na našom nebi

Sýkorka veľká patrí medzi naše najbežnejšie sýkorky. Len málokto o nej vie, že sa môže zmeniť aj na neľútostného dravca.

Medzi najhojnejšie a najznámejšie sýkorky na Slovensku patrí sýkorka veľká (Parus major). V prírode sa s ňou stretneme takmer všade. Z hľadiska nároku na biotop je sýkorka veľká veľmi prispôsobivá a ako jeden z mála druhov našich vtákov ju nájdeme takmer na celom našom území. Obýva najrôznejšie biotopy, od nížin až vysoko do hôr. Počas vegetačného obdobia ju najčastejšie nájdeme v lesoch, parkoch, ovocných sadoch, ale aj v okolí vôd a v iných biotopoch. Hniezdi jeden až dva razy ročne, najčastejšie v dutinách stromov a v búdkach. Na stavbu hniezda si však niekedy vyberie aj veľmi netradičné miesta, ako sú napríklad poštové schránky, kovové rúrky, hromady dreva, hniezdo veveričky, straky alebo sojky, zemnú dieru, prípadne štrbinu v múre budovy. Z našich spevavcov patrí medzi druhy s najpočetnejšou znáškou vajec. Najčastejšie znáša sedem až jedenásť vajíčok, zdokumentované sú však aj prípady znášok so štrnástimi či šestnástimi vajíčkami v jednej znáške. Po vyhniezdení sa sýkorky potulujú v širšom okolí hniezdiska, no v jesenných a najmä v zimných mesiacoch sa často presúvajú k ľudským príbytkom, kde patria k najpočetnejším vtákom záhrad a sídliskovej zelene.

Dravá sýkorka

Medzi sýkorkami často dochádza k potýčkam, najmä vtedy, keď súperia o potravu.

Sýkorky veľké veľmi často a pravidelne navštevujú kŕmidlá, kde si rady pochutia na slnečnici, orechoch alebo loji. V očiach ľudí patria k veľmi obľúbeným a milým vtákom, no len málokto vie, že tento vták môže byť aj neľútostný a krvilačný dravec. Aj mňa v nedávnej dobe šokovalo video na jednej známej internetovej stránke, kde sýkorka veľká zaútočila na vrabca, zabila ho a skonzumovala. Podobný scenár mi opísal aj kolega fotograf, ktorý na vlastné oči videl, ako na kŕmidle sýkorka chytila vrabca, zápasila s ním, no nakoniec sa vrabcovi podarilo uletieť. Keď som sa začal zaujímať o tento fenomén, dozvedel som sa, že aj v minulosti boli známe prípady takéhoto dravého správania sýkorky veľkej. V roku 1996 nemecký ornitológ popísal prípad, keď sýkorky veľké napádali a požierali hibernujúce netopiere hvízdavé. Tento nezvyčajný jav sa udial v jednej jaskyni maďarského národného parku a spolu zdokumentovali 18 takýchto prípadov. Zistilo sa, že sýkorky tieto netopiere systematicky vyhľadávali a napádali ich tak, že im vyzobávali hlavy. Známe sú aj ďalšie prípady útokov sýkoriek veľkých na iné drobné spevavce. Vysvetlenie tohto javu však doposiaľ nie je celkom jasné. Predpokladá sa, že sýkorky k takémuto správaniu vedie nedostatok prirodzenej potravy.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 12/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ing. Ľubor Čačko

Komentáre