Voňavý máj

Po najpremenlivejšom mesiaci v roku, ktorý nám z pohľadu počasia toho ponúkol určite výrazne viac, ako by sme si mnohí možno želali, prichádza máj. Ten má však svoje vlastné zvláštnosti, napríklad poveternostnú singularitu nazvanú ľadoví muži.

Foto Pixabay

Nevyspytateľný apríl nám v tomto roku priniesol návrat snehových vločiek – aj v nížinách –, nočné mrazy či chladné a veterné počasie. Chladno a daždivo však môže byť aj v máji, postarajú sa o to okrem iného práve spomínaní ľadoví muži, ktorých príchod v podobe studeného počasia často akoby dokazoval, že nie všetky pranostiky možno zavrhnúť ako celkom nedôveryhodné.

Traja zamrznutí väčšinou nesklamú

Dni medzi 10. až 14. májom bývajú hovorovo označované ako obdobie troch zamrznutých alebo aj ľadových mužov. Nečudo. Býva to výrazné studené obdobie, hoci charakter sprievodného ochladenia nebýva vždy rovnaký. Počas týchto dní sa niekedy teplota dostane aj pod bod mrazu alebo nastáva iba citeľné ochladenie. Predovšetkým sa však v tomto období vyskytujú výdatné studené dažde.

Zamrznuté kvety a plody v roku 2020, foto P. Štefančin

Mnohí považujú ľudové pranostiky len za prázdne reči, ale nájdu sa medzi nimi veru aj také, ktoré takmer každoročne vychádzajú na sto percent. Tzv. ľadoví muži, známi Pankrác, Servác a Bonifác, patria medzi poveternostné singularity. Týmto výrazom sa označujú odchýlky v rámci roka, počas ktorých dochádza k zmenám plynulého chodu počasia. Príkladom poveternostnej singularity môže byť napríklad vianočný odmäk, keď sa v priebehu decembra väčšinou plynule ochladzuje, ale veľmi často práve pred Vianocami dochádza k prechodnému otepleniu a odmäku. V jednotlivých rokoch môže byť výskyt takýchto javov posunutý o niekoľko dní skôr alebo aj neskôr.
Aj mnohé ľudové pranostiky, ktoré sa k dňom májovej singularity zachovali, hovoria o výskyte mrazov, napríklad: Na ľadových svätých, mráz všetky kvety spáli. – Traja ľadoví boli svätí, ale často sú prekliati. – Deň Pankráca osožný je poliam, škodný viniciam. – Pankrác, Servác, Bonifác – zamrznutí svätí, Žofia ich potvrdí a Urban uzavrie.

Foto Pixabay

Ako vznikajú zrážky

V mesiaci máj by malo v našich podmienkach prevládať skôr oblačné počasie s častými zrážkami, aby bolo v danom roku čo najviac úrody. Presne ako o tom hovoria ďalšie najznámejšie májové pranostiky: Studený máj, v stodole raj. – Májové blato, pre hospodára zlato. – V máji vlhko, chladno, bude vína na dno.
Otázkou teda je, ako presne prebieha mechanizmus tvorenia zrážok v oblakoch. Slnko zohrieva zemský povrch, od ktorého sa ohrieva vzduch. Teplý vzduch, ktorý obsahuje vodné pary, stúpa do vyšších nadmorských výšok, kde sa prudko ochladí a vznikne z neho oblak – veľké množstvo vodných kvapôčok alebo ľadových kryštálikov. Tieto kvapky alebo kryštáliky sa v oblaku postupne spájajú, čím sa zväčšuje ich objem a hmotnosť. Pri určitej veľkosti ich prúdiaci vzduch už nemôže ďalej unášať, preto padajú ako dážď, sneh či ako krúpy.
Množstvo zrážok spadnutých na zem meriame zrážkomerom. Je to jednoduchá nádoba s lievikom, do ktorej zrážky spadnú v určitom čase. Atmosférické zrážky delíme podľa spôsobu merania na niekoľko základných skupín: vertikálne zrážky (medzi nimi sú dážď, krúpy, sneh), horizontálne zrážky (napríklad hmla a rosa) a snehová pokrývka sa potom meria špeciálnymi meraniami (výška snehovej pokrývky, vodná hodnota snehu).
Skvapalňovanie vodných pár obsiahnutých vo vzduchu môže prebiehať aj celkom pri zemskom povrchu. Keď sa vzduch ochladí, vzniká (predovšetkým v noci a ráno) na tráve či na listoch rastlín rosa. Na jeseň alebo skoro na jar sa v noci vzduch ochladí pod bod mrazu a na tráve a predmetoch blízko pri zemi vzniká námraza alebo inovať.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 5/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Peter Štefančin
pocasiepodlupou.sk