Dážď je prírodný jav, s ktorým sa v našich zemepisných šírkach stretávame bežne. Vieme, že je nevyhnutný pre rast rastlín, život živočíchov a v konečnom dôsledku aj pre nás, ľudí. Výrazné odchýlky od priemerného počtu zrážok sa môžu negatívne odzrkadliť na kvalite života. V nasledujúcom… pokračuj
Z hľadiska astronómie sa leto začína letným slnovratom, ktorý na severnej pologuli nastáva vždy okolo 21. júna. V tomto roku slnovrat nastane presne 21. júna o 11:13 h LSEČ. Meteorológovia však za prvý letný mesiac v roku podľa svojej konvencie považujú celý jún. Slnko je… pokračuj
Po najpremenlivejšom mesiaci v roku, ktorý nám z pohľadu počasia toho ponúkol určite výrazne viac, ako by sme si mnohí možno želali, prichádza máj. Ten má však svoje vlastné zvláštnosti, napríklad poveternostnú singularitu nazvanú ľadoví muži. Nevyspytateľný apríl nám v tomto roku priniesol návrat snehových… pokračuj
Odpoveď na otázku, kde a ako vzniká dážď, sa zdá byť jednoduchá: predsa v oblakoch z oblakov. No iste každý vie, že neprší z každého oblaku. Prečo je to tak? Už vieme, že oblaky vznikajú kondenzáciou vodnej pary, ktorá sa dostala do ovzdušia odparovaním z… pokračuj
Najväčšie zvieratá, aké kedy chodili po Zemi, začínali skromne. Prvé dinosaury boli veľké ako mačky, skrývali sa v tieni a čakali na svoju chvíľu. Tá prišla, keď sopečná činnosť zmenila klímu a spôsobila dva milióny rokov trvajúce obdobie dažďov, naznačuje štúdia v časopise Proceedings of… pokračuj
Pri tlakoch a teplotách panujúcich na plynnom obrovi sa vodík a hélium, ktoré tvoria väčšinu jeho atmosféry, nemiešajú. Dokazujú to experimenty v laboratóriu, ktorých výsledky boli publikované v máji tohto roku v časopise Nature. Naznačuje to, že hlboko v atmosfére Jupitera sa vodík a hélium od seba oddeľujú. Hélium pritom vytvára kvapôčky,… pokračuj
Výsledok nie je ťažké zistiť, stačí poznať ich hustotu a vynásobiť objemom. Skúsme ho najprv odhadnúť. Budú to gramy, lebo oblaky nepadajú, a tak musia byť ľahučké? Alebo to budú tisícky ton, lebo sú také obrovské? Pekný spôsob ako hrubo odhadnúť hmotnosť oblakov je zamyslieť… pokračuj
Štúdia vypracovaná tímom vedeným Justinom Mankinom z Kolumbijskej univerzity v New Yorku vyvracia dlhodobo tradované názory na to, ako zmeny podnebia pôsobia a budú pôsobiť na prijímanie a vydávanie vody vegetáciou. Vedci si totiž položili otázku: Do akej miery zmení vplyv oxidu uhličitého a otepľovania… pokračuj
Archeologóvia Philip Riris a Manuel Arroyo-Kalin z londýnskej University College tvrdia, že počet obyvateľov starovekých juhoamerických populácií prudko poklesol asi pred 8 600 rokmi, v období, keď sa dažde stali čoraz nepredvídateľnejšie a prudšie. Skupiny lovcov-zberačov od Ánd a Amazónie až po juh kontinentu sa… pokračuj
Veľa zrážok počas vegetačného obdobia rastlín viedlo v dávnej minulosti pravdepodobne k jednej z najväčších zmien vegetácie v dejinách Zeme. Keby sa podobné klimatické zmeny uskutočnili v budúcnosti, mohlo by to podobným spôsobom ovplyvniť aj budúcu druhovú rozmanitosť rastlín. Zmena klímy a predovšetkým zvýšenie zrážok, nielen zvýšenie koncentrácie oxidu uhličitého… pokračuj
