S nohou na plyne

Svet je vraj globálna dedina, lenže ľudia sa aj tak po väčšinu života presúvajú iba na krátke vzdialenosti. Každodenné banálne rozhodovanie sa, aký dopravný prostriedok použijeme, je tak rozhodovaním o našej celoživotnej uhlíkovej stope.

Rýchlosť nie je jediné kritérium dopravy. Na preplnených cestách a s nekonečnými letiskovými rituálmi silný motor aj tak často nezaváži. Motorová píla je nepochybne mocnejšie rezadlo ako nožík; málokto ju však bude odporúčať na krájanie mrkvy.

Studený motor v rannej zápche

V našich mestách už niekoľko rokov funguje bikesharing – spoločné využívanie bicyklov. V Bratislave je takto k dispozícii asi 850 bicyklov na desiatkach stanovíšť. Novinka má aj svojich kritikov. Šoféri si sťažujú na nedisciplinovaných cyklistov, iných vyrušujú neupratané bicykle. Lenže kým v Bratislave pripadá jeden verejný bicykel približne na 700 ľudí, v Paríži je to 112 ľudí a v čínskom Chang-čou už v roku 2016 pripadal jeden verejný bicykel na 46 ľudí. O tom, že by v týchto a iných mestách, kde sú bicykle – verejné či súkromné – v uliciach oveľa dominantnejšie ako u nás, kolabovala doprava, nie sú žiadne správy.

Žarty nabok. Podľa agentúry World Resources Institute (WRI) tvorí cestná doprava 12,2 % globálnych emisií skleníkových plynov. Jej nevýhody sa pri jazdách na krátke trate pritom ešte stupňujú. Studený motor spotrebuje až o 50 % viac paliva a mestské jazdy s častým brzdením a rozjazdmi zvyšujú spotrebu o ďalších 20 až 30 %. Aj preto produkuje doprava približne 9 miliárd ton CO₂ ročne, pričom tri štvrtiny patria práve cestnej doprave. Zbytočné krátke jazdy sú neekonomické a čistý vzduch si s toxickými exhalátmi obyčajne nepomýlia ani zarytí odporcovia vedeckého konsenzu o klimatickej zmene. Autá potrebujú mnoho miesta, vytvárajú hluk a zápchy, ktoré ďalej zvyšujú emisie.

Ekologická stopa

Ekologická stopa rôznych druhov dopravy sa vyjadruje v CO₂e na osobu a kilometer (najčastejšie v gramoch). Malé e za vzorcom oxidu uhličitého znamená ekvivalent. Každé vozidlo vytvára inú zmes plynov a tie sa preratúvajú na spoločnú jednotku podľa schopnosti zadržiavať teplo: napríklad metán CH₄ sa násobí koeficientom 28, pretože viaže 28-krát viac tepla ako CO₂. Pri letectve sa uplatňuje aj faktor kondenzačných stôp a chemických reakcií vo veľkých výškach, pretože tie zvyšujú otepľovací účinok (multiplikátor ~1,9).

Údaje o emisiách sa delia počtom pasažierov a dĺžkou cesty. Výsledok ukazuje, koľko gramov CO₂e sa vyprodukuje, keď sa jeden cestujúci odvezie jeden kilometer. Údaj CO₂e na osobu a kilometer (pkm) potom umožňuje porovnávať autá s vlakmi či lietadlami na rovnakej trase. Čím vyššia je hodnota tohto ukazovateľa, tým viac skleníkových plynov daný druh dopravy vyprodukuje a má tým väčší environmentálny vplyv.

Pohľad do tabuľky

Chôdza a mikromobilita vytvárajú najnižšie emisie – od nuly po malé množstvá pri výrobe a údržbe bicyklov, ktoré sa spoločným využívaním ďalej znižujú. Elektrifikácia automobilov znižuje ich emisie (zo 166 až na 79 g CO₂e/pkm), lenže aj výroba batérií je energeticky náročná a závisí od dodávateľských reťazcov.