Šťastní a veselí stavitelia

Niekto si užíva voľno, iného obťažuje všadeprítomná reklama a nákupná horúčka, deti sa tešia na darčeky. Vianoce sú popri tom všetkom aj prehliadkou tradícií v spojení s remeselnou zručnosťou a technickými inováciami.

Na to, že Vianoce sú sviatky pokoja, vždy vyvolávali až prekvapivo veľa aktivity. Náboženskej, pravdaže, ale aj umeleckej, technickej či remeselnej. Nečudo, tento najdlhší sviatok v roku môže znamenať pre každého niečo trochu iné.

Sviatky – zmätky

Začiatky boli neisté. Kresťanskí teológovia sa totiž dlho nedokázali zhodnúť ani na dátume narodenia Ježiša. Všetko do seba zapadlo až v 4. storočí, keď ho odvodili od 25. marca: verili, že v tento deň bol stvorený svet a ukrižovaný Ježiš. Prečo by vtedy nemohol byť aj počatý? Narodenie im tak vyšlo na 25. decembra a príchod troch kráľov na 6. januára. Uprostred zimy, keď mali sedliaci najmenej práce, odrazu vznikol 12-dňový sviatok. Historici sa rozchádzajú v tom, nakoľko išlo o zámer; zimný slnovrat – narodeniny Slnka – však slávili už Rimania (Saturnálie a Sol Invictus), Kelti (Alban Arthan), Germáni a Vikingovia (Jól) aj Egypťania (narodenie boha slnka Ra).

Vianoce tak od začiatku spájali tradície rôznych kultúr a čias – napríklad hodovanie ako u Rimanov počas Saturnálií. Bežní ľudia si vystačili s jablkami a orechmi, stredoveké panské hostiny však bývali legendárne. Anglický kráľ Ján I. Bezzemok na Vianoce 1213 objednal 24 sudov vína, 10 000 údených úhorov, 200 kusov bravčového, 1 000 sliepok, 22 kg korenia, 1 kg šafranu a 45 kg mandlí… Dlho sa držal aj staroveký zvyk obracať poriadky: napríklad dočasná výmena rolí pánov so služobníctvom.

Radosť pod stromčekom

Typickou výzdobou bola cezmína s tmavozelenými listami a červenými bobuľami, ktorú obľubovali ako zimnú dekoráciu už v antike. O imele sa verilo, že prináša plodnosť a chráni pred chorobami. Stránka worldhistory.org opisuje vianočný Londýn z 12. storočia: Domy aj kostoly boli vyzdobené cezmínou, brečtanom, vavrínmi a čímkoľvek, čo ročné obdobie ponúkalo ako zelené. Darčeky sa dávali 6. decembra na Mikuláša, na počesť biskupa zo 4. storočia známeho svojou štedrosťou k chudobným.

Moderná podoba Vianoc vznikla v Nemecku v 15. až 16. storočí. Reformátor Martin Luther, ktorému prekážal kult svätých, presunul darčeky z Mikuláša na Štedrý večer s tým, že ich nosí priamo Christkindl – Ježiško. Prísny kazateľ, podľa ktorého mali byť Vianoce časom liturgií a rozjímania, tak nevdojak založil hlavný zdroj detskej radosti aj postupnej komercializácie Vianoc. Mikulášske darčeky pre deti pritom zostali ako ľudový zvyk. Aj ihličnatý vianočný stromček pochádza z Nemecka tých čias. Prvú ozdobenú jedličku vztýčil vo Freibergu v roku 1419 remeselnícky cech.

Stromček na námestí zapadol do stredovekej tradície tzv. zimných trhov, ktorých účelom bolo zásobiť mestá na zimu. Tie sa menili na vianočné trhy. Výročné Mikulášske jarmoky poznali aj u nás, napríklad už od roku 1436 v Trnave, vianočné trhy sa však na Slovensku objavili až v 20. storočí. V Košiciach v 20. rokoch, v Bratislave až v roku 1993. Prvé trhové stánky, jednoduché pracovné stoly pokryté plachtami, sa postupne menili na skupiny drevených domčekov. Moderné stánky bývajú z pevných ohňovzdorných materiálov odolných proti počasiu a s predĺženými strechami poskytujúcimi ochranu pred dažďom, snehom a vetrom.