V druhej časti novej rubriky Prírodovedné okienko ponúkame informácie o menej známych formách georeliéfu, ktoré vznikli pôsobením rôznych geomorfologických činiteľov a nimi vyvolaných geomorfologických procesov. Ľudia ich v krajine vnímajú a často obdivujú. Vedomosti o nich sú však okrem malých výnimiek nedostatočné – ľudia zväčša nevedia ich názvy, ani ako vznikli.
Tufury sú menšie kopčeky s minerálnym jadrom, porastené nízkou trávou alebo lišajníkmi, ktoré pripomínajú mraveniská. Sú výsledkom kryogénnych (mrazových) procesov za spolupôsobenia vegetácie. Výskyt sa viaže na dostatočne zvlhčené rovinaté alebo mierne sklonené územia subrecentnej až recentnej regelácie, čiže striedavého zamŕzania a rozmŕzania vody.
V minerálnom jadre sa tvorí ľadová šošovka – pôdny ľad. Ten má väčší objem ako voda, preto sa vegetačná pokrývka kôpkovito vzdúva či vyklenuje. Objem ľadu narastá aj vzlínaním podzemnej vody a výparom vody z vrcholov kopčekov pri rozmŕzaní. Vo zvlhčených priestoroch medzi kopčekmi sa koncentruje voda a pôda poklesáva. Priemer tufurov nepresahuje dva metre a výšku jedného metra.
Na Slovensku ich nájdeme v Kopskom sedle vo Vysokých Tatrách, na Kráľovej holi v Nízkych Tatrách či v Malej Fatre v okolí Terchovej. V Česku sú známe z Krkonôš a Jeseníkov. Bývajú solitérne alebo v podobe tufurových polí či pásov. Také sú napríklad na Islande a v pohorí Nockberge (st. Gurktalské Alpy) v Rakúsku.
Autorka článku a foto: RNDr. Mária Bizubová
