Od prvých zväzkov slamy až po moderné zelené a solárne plochy je strecha naďalej rovnakou odpoveďou na tri problémy: voda, sneh a vietor. V súčasnosti k nim iba pribudli energia, klíma, akustika a ekológia.
Fráza Začať dom od strechy posmešne označuje hlúpy postup, ktorý je odsúdený na neúspech. Každý predsa vie, že stavba sa začína základmi, pokračuje múrmi a strecha prichádza až na koniec… Naši dávni predkovia by sa asi nesmiali. Napokon, o človeku bez domova sa dodnes hovorí, že nemá strechu nad hlavou – nie, že mu k slušnému životu chýbajú základy pod zemou.
Kože, slama a škridly
Isto by sa nesmiali tí dávni stavitelia, ktorí si začali budovať prístrešky mimo jaskýň – možno na ochranu pred živlami počas viacdňových výprav za potravou. Ich domy tvorila v podstate iba strecha v podobe obráteného V alebo ako šikmá plošina (pultová strecha) siahajúca až po zem. Zvyšky takýchto konštrukcií spred 40-tisíc rokov sa našli v sibírskom permafroste. Paleolitickí lovci použili mamutie kosti a kly ako nosné prvky, ktoré boli navzájom pospájané a pokryté kožami mamutov srstnatých.
Stavitelia rýchlo pochopili, že po šikmých stenách steká dažďová voda a nedrží sa na nich sneh. Veľmi skoro objavili aj výhody prekladaného povrchu. Keď sa kusy driev alebo pláty kože položia tak, aby sa na okrajoch prekrývali, vytvoria celistvú, akoby šupinatú plochu, ktorá nezateká. Niet preto divu, že prvé hlinené či drevené škridly sa objavili ešte pred chrámami starovekých civilizácií. Keď sa vytvorili veľké ríše, základná technika stavby striech bola už známa a starovekí stavitelia ju mohli ďalej rozvíjať.
Starovekí Gréci a Rimania škridly vylepšili o imbrex a tegulu: tegula je plochá dlaždica na prekrytie strechy a imbrex je polvalcovitá dlaždica, ktorá sa pokladá na spoje medzi tegulami. Prvé teguly boli hladké, neskôr sa začali pridávať hrebene po okrajoch, aby lepšie odvádzali vodu. Väčšina domov bežných obyvateľov starovekých miest však mala jednoduchšie krytiny z dreva a slamy. Slamové došky boli lacnejšie, ale náročnejšie na údržbu, pretože rýchlejšie podliehajú hnilobe ako terakotové škridly z pálenej hliny, nehovoriac o riziku požiarov.
Stavby podľa počasia
Už najstaršie strechy sa prispôsobovali miestnej klíme. V teplých a suchých oblastiach Blízkeho východu a severnej Afriky takmer nepršalo, takže si tam mohli dovoliť úplne ploché strechy, často z hliny vystuženej slamou na drevených trámoch (ploché strechy prevládali napr. v Mezopotámii a Egypte). Takéto strechy slúžili aj ako terasy na sušenie plodín alebo spánok na čerstvom vzduchu. Mezopotámci už používali na impregnáciu striech prírodný asfalt (bitúmen) ťažený z Mŕtveho mora, ktorý výnimočne dobre tesnil. Ploché strechy (so sklonom približne do 5°) vo všeobecnosti potrebujú dôkladne vyriešené spádovanie a hydroizoláciu, pretože voda z nich odteká pomalšie a môže vytvárať kaluže.
Celý článok nájdete v časopise Quark 1/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa