Život ukrytý v kameni: Paleontológia v Prírodovednom múzeu SNM

Keď prechádzate okolo budovy Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave na Vajanského nábreží, možno ani netušíte, že iba zopár metrov od vás spia mamuty, praveké tulene či drobné organizmy spred miliónov rokov. Tieto svedectvá minulosti tam nielen odpočívajú, ale pod rukami špecialistov doslova ožívajú. Ako kurátorka a vedúca paleontologického oddelenia som jednou z tých, ktorí sa ich snažia dešifrovať.

Moja každodenná práca je úzko spätá s pozoruhodnou cestou, ktorá sa začala písať pred 4,5 miliardy rokmi. Naša Zem sa z horúcej gule bombardovanej kozmickým žiarením postupne premenila na modrú oázu – jedinú planétu v našej Slnečnej sústave, na ktorej vznikol život. Keď sa objavili prvé moria, začala sa reťazová reakcia evolúcie. Život, ktorý sa zrodil v hlbinách vôd, postupne dobyl pevninu aj vzduch, pričom sa neustále prispôsoboval novým výzvam.

Trilobity v kameni
Kambrické trilobity druhu Ellipsocephalus hoffi (Schlotheim, 1823) z lokality Jince v Českej republike

O tejto dlhej ceste vieme vďaka skamenelinám (fosíliám), z ktorých tie najstaršie majú až 3,8 miliardy rokov. Tieto nemé svedectvá minulosti opatrujú a skúmajú paleontológovia v múzeách, pre ktorých nie sú skameneliny len kameňmi, ale sú kľúčmi k pochopeniu napríklad aj nášho pôvodu. Paleontológ v múzeu teda spája vedeckú precíznosť s poslaním chrániť naše prírodné dedičstvo.

Detektívna práca alebo ako z kostí ožíva telo

Ako vieme, čo všetko sa udialo za milióny rokov pred príchodom človeka? Paleontológovia pátrajú po celom kontexte vtedajšieho sveta a cenné informácie získavajú štúdiom skamenelín, akýchsi fotografií v kameni, z ktorých sa dá čítať príbeh planéty ako z otvorenej knihy.

Kancelária medzi fosíliami

Základnou úlohou kurátora je správa zbierkových fondov, zodpovedá za tisíce zbierkových predmetov. Múzeum je systematicky usporiadanou knižnicou života. Každý nález od mikroskopickej schránky po mamutí kel musí mať svoj vlastný rodný list. Ja osobne mám v správe celý paleontologický fond múzea (približne pol milióna kusov), o ktorý sa mi pomáha starať naša technická pracovníčka Mgr. Katarína Molnárová.

Moja práca kurátorky sa začína akvizíciou, teda získavaním nových nálezov z vlastného terénneho výskumu, darom, prevodom alebo kúpou od iných nálezcov. Každá fosília musí byť presne určená a po schválení špeciálnou komisiou dostane svoje evidenčné číslo. Pri väčšom počte kusov rovnakého druhu a z rovnakej lokality dostanú jedno spoločné evidenčné číslo. Každý predmet prechádza digitálnou aj papierovou evidenciou, dostáva nové etikety a svoje bezpečné miesto v depozitári. Dohliadam aj na systematické rozširovanie zbierok. Vyhľadávam nové nálezy, komunikujem s nálezcami a vedeckými pracovníkmi, nadobúdam významné skameneliny, ktoré by inak mohli skončiť v súkromných zbierkach a byť tak pre vedu navždy stratené.

Okrem akvizícií zabezpečujem revízie zbierok a ich fyzickú ochranu. Kontrolujem fyzický stav predmetov starých desiatky rokov, aktualizujem ich odborné názvy a zaraďujem ich do kontextu moderných poznatkov. Ak sa v starých knihách nájde chyba, musím pôsobiť ako detektív a pátrať po pôvode nálezu.

V spolupráci s technikmi stanovujem postupy na záchranu materiálu, ktorý môže byť po miliónoch rokov v zemi krehký. Práca sa často začína preparáciou – trpezlivým a precíznym očisťovaním fosílie od okolitej horniny. Konzervácia zasa nález stabilizuje, aby nepodľahol vplyvom vlhkosti či nežiaducej oxidácii. V spolupráci s konzervátor mi zabezpečujem reštaurovanie poškodených kusov a dohliadam na stabilné klimatické podmienky v depozitároch.

Základom je morfologická analýza. Keď sa k paleontológovi dostane nález, či už sú to fragmenty sánky, stavca alebo odtlačku v usadenine, začína sa proces rekonštrukcie pripomínajúci skladanie puzzle bez predlohy. Najprv sa stanovuje vzhľad a anatómia, pretože v kostiach sú vpísané informácie o svaloch, váhe a spôsobe pohybu, teda či zviera napríklad behalo po pláňach alebo sa šplhalo po stromoch.

Celý článok nájdete v časopise Quark 3/2026.

Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!

Máte predplatné?

Autorka článku: Barbara Zahradníková
Prírodovedné múzeum SNM v Bratislave
Foto Denisa Pákozdyová