Obria korytnačka

Jedny z najväčších korytnačiek žili ešte relatívne nedávno. Podľa vedcov je možné, že sa s nimi stretli aj ľudia žijúci v Južnej Amerike. V roku 2007 objavili zlatokopi neďaleko amazonského mesta Porto Velho skamenené pozostatky, ktoré neskôr vedci určili ako časť spodnej čeľuste korytnačky. Keď… pokračuj

Brodivý predchodca vtákov

Predpokladá sa, že prvé dinosaury podobné vtákom žili na stromoch. Novoobjavený tvor mal však prekvapivo dlhé nohy, vďaka čomu mohol žiť na zemi. Fujianvenator prodigiosus žil asi pred 150 miliónmi rokov v období jury, približne v rovnakom čase ako jeho vzdialený príbuzný Archaeopteryx, jeden z… pokračuj

Najstaršie netopiere

Dve fosílne kostry netopierov objavené vo Wyomingu v USA predstavujú nový druh a podľa vedcov ide o najstarší súbor doteraz objavených kostí netopierov. Podľa paleontológa Tima Rietbergena a jeho kolegov z Naturalis Biodiversity Center v holandskom Leidene neobyčajne kompletné skameneliny netopiera Icaronycteris gunnelli pochádzajú z… pokračuj

Vymieranie druhov

Cesta k nášmu chápaniu vymierania druhov má fascinujúcu históriu, takmer ako samotný fenomén vymierania. Ide o prirodzený proces, ktorý nevyhnutne formoval prírodu v geologickej minulosti. Nie je však vymieranie ako vymieranie, či dokonca vyhubenie. Pochopením toho, ako a prečo dochádzalo k vymieraniam v minulosti, máme… pokračuj

Schopnosť skladania listov

Už pred 252 miliónmi rokov niektoré rastliny na noc zvinuli svoje listy. Listy dvoch zaniknutých druhov Gigantonoclea nesú známky cirkadiánneho skladania v noci. Fosílie boli objavené v horninovej vrstve v juhozápadnej Číne z obdobia pred 259 až 252 miliónmi rokov. Pri oboch druhoch boli listy… pokračuj

Najstarší mozog stavovca

Skamenelina ryby stará 319 miliónov rokov odhalila najstarší príklad dobre zachovaného mozgu stavovca. CT skenovanie ukázalo, že lebka obsahuje mozog a lebečné nervy. Podľa vedcov objav ukazuje ranú evolúciu hlavnej skupiny súčasných rýb – lúčoplutvých. Lúčoplutvovce majú chrbticu a plutvy podopreté kostenými tyčinkami nazývanými lúče.… pokračuj

Primáty v Arktíde

Arktída je pre primáty nehostinným miestom. Fosílie však naznačujú, že to tak nebolo vždy. Skamenené zuby a čeľustné kosti patrili primátom, ktoré žili v Arktíde pred približne 52 miliónmi rokov. Arktída bola vtedy teplejšia, živočíchy sa však museli naďalej prispôsobovať extrémnym podmienkam, ako sú dlhé… pokračuj

Vták s hlavou T. rexa

Len málo fosílií preklenuje priepasť medzi dinosaurami a vtákmi. Fosília spred 120 miliónov rokov nájdená v severovýchodnej Číne by mohla poskytnúť nové poznatky o tom, ako sa zo suchozemských dinosaurov vyvinuli lietajúce vtáky. Cratonavis zhui mal hlavu podobnú dinosaurovi a telo podobné vtákom. Paleontológ Li… pokračuj

Fosília prepisuje evolúciu

Takmer 200 rokov delili zoológovia vtáky na tie s pohyblivými kĺbmi v hornej čeľusti, ktoré im umožňujú pohybovať hornou časťou zobáka, a na oveľa menšiu skupinu vrátane pštrosov a emu, ktoré majú zrastené horné podnebie, v dôsledku čoho je ich horná časť zobáka menej pohyblivá.… pokračuj

Prvé hmyzie uši

Pred viac ako 100 miliónmi rokov prevládalo v noci na Zemi cvrlikanie hmyzu z čeľade kobylkovité (Tettigoniidae). Fosílie odhaľujú, ako vyzerali uši kobyliek, ktoré tieto zvuky počúvali. Dvadsaťštyri fosílií približne 160 miliónov rokov starých kobyliek objavených v Číne predstavuje najstaršie známe hmyzie uši. Tieto zvukové… pokračuj