Paleontologická žatva

Paleontológovia roky pátrali po pterosauroch na severe Afriky a zrazu objavili až štyri druhy. Najskôr identifikovali z kúskov čeľustí so špicatými zubami tri nové druhy zubatého pterosaura, aby napokon objavili klenot – bezzubého pterosaura. Pterosaury čiže vtákojaštery sú menej známi vzdialení bratanci dinosaurov, no nie sú… pokračuj

Zaplnená medzera

Paleontológ z Ústavu paleontológie stavovcov a paleoantropológie Čínskej akadémie vied Thomas Stidham na základe najnovšieho výskumu tvrdí, že aj malé neúplné fosílie môžu poskytnúť údaje na prepojenie globálnych vedeckých otázok. Spolu s kolegami totiž identifikoval z fosílie kosti nájdenej v povodí rieky Uinta vo východnom Utahu nový… pokračuj

Slovenský objav u protinožcov

Mrazivá temnota nad pevninou, ktorú podzemné sily trhali na kusy. Ozubený tieň preťal minimálny mesačný svit. Vo zvírenom vzduchu k zemi padalo pierko. Dopadlo rovno do mojej dlane. Juhovýchodný okraj súčasnej Austrálie je územím štátu Viktória. Jeho metropola Melbourne leží pod 38. južnou rovnobežkou. Od… pokračuj

Svet včerajška

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V jedenástom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do neogénu, obdobia, ktoré ešte trvá. Charakterizujú ho nástup ochladenia, ústup lesov a rozširovanie trávnatých ekosystémov. Kenozoická éra sa začala po veľkom… pokračuj

Železný drak

Pterosaury boli prvé lietajúce stavovce. Niektoré s rozpätím krídel väčším ako 9 metrov a výškou porovnateľnou so súčasnou žirafou boli najväčšie lietajúce živočíchy všetkých čias. Od neskorého triasu až po koniec kriedy sa rozšírili na všetky kontinenty, ale kvôli krehkosti ich skeletu sa fosílny nález… pokračuj

Húf z eocénu

Každá starodávna fosília môže byť výnimočným darom z bohatej histórie našej planéty. Takýmto je aj nález vápencovej dosky z obdobia eocénu, ktorú v roku 2016 objavil behaviorálny ekológ Arizonskej štátnej univerzity Nobuaki Mizumoto v múzeu v Katsuyame v Japonsku. Doska sa stala miestom posledného odpočinku… pokračuj

Čo zahubilo veľké dinosaury?

Najpresnejšie datovania vymierania organizmov na konci druhohôr obviňujú sopečnú činnosť, ktorú však mohol vyvolať a jej účinky zosilniť dopad planétky. Pred 66 miliónmi rokov, na prelome druhohôr a treťohôr, nazývanom rozhranie K-Pg (krieda-paleogén), sa odohralo piate známe veľké vymieranie života na Zemi. Evolučnú scénu vtedy… pokračuj

Prehistorické pompeje

Keby sme zisťovali, ktoré zo súčasných miest na Zemi predstavuje Eldorádo prehistorických nálezísk, pričom kritériom výberu by bolo množstvo, kvalita a význam nálezov, voľba by padla na čínsku provinciu Liaoning. Kukuričnatú oblasť na severovýchode Číny poznajú paleontológovia oddávna. Boli to však až dinosaury, ktoré jej… pokračuj

Zobudenie po štvrť miliarde rokov

Pachypleurosaur je najstarší plaz Slovenska. Pochádza z obdobia druhohôr, geologického stredoveku Zeme, a odkrýva stratený svet praveku našej krajiny. Najstarší slovenský stavovec prirodzene nevzbudzuje záujem iba nás, úzky okruh odborníkov, ale určite je predmetom túžby po poznaní aj širokej verejnosti. O to zaujímavejší a vzácnejší… pokračuj

Jašterica z éry dinosaurov

Paleontológov skúmajúcich veľké množstvo fosílií z Montany (USA) nedávno čakalo veľké prekvapenie – objav nového druhu jašterice z neskorých rokov vlády dinosaurov, ktorej najbližší príbuzní žili až v ďalekej Ázii. Jašterica Magnuviator ovimonsensis žila pred 75 miliónmi rokov a jej objav vedcom pomohol vyplniť medzery… pokračuj