Apríl je mesiac jarných príletov, spevu a hniezdenia vtákov. V roku 2026 má však pre nadšencov prírody osobitný význam – pripomíname si 100 rokov od založenia Československej společnosti ornitologickej. Z nej postupne vznikli dnešné organizácie Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko a Česká společnost ornitologická (ČSO). O výskume a ochrane vtáctva sme sa rozprávali s Matejom Repelom, riaditeľom SOS/BirdLife Slovensko.
Matej Repel je vyštudovaný lesný inžinier, ornitológ a riaditeľ občianskeho združenia Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko. Žije na Východoslovenskej nížine, kde sa venuje ochrane a obnove mokradí a stepných biotopov, najmä na Senianskych rybníkoch a v Medzibodroží. So svojím tímom obnovil stovky hektárov mokradí pre vzácne vodné vtáctvo, založil ekofarmu, obnovil pastvu uhorského sivého dobytka na lúke Ostrovik a vybudoval Avescentrum v Sennom, ktoré priťahuje nadšencov vtáctva zo Slovenska aj zo zahraničia.
Ako vznikla Československá společnost ornitologická a ako sa postupne vyvíjala ornitologická organizácia u nás?
Vznikla 5. apríla 1926 v Prahe ako vedecká organizácia. Spočiatku ju tvorili najmä českí ornitológovia, no výskum sa týkal aj Slovenska. V 80. rokoch vznikla Česká společnost ornitologická a pod Slovenskou akadémiou vied Slovenská ornitologická spoločnosť.
V roku 1993 založili nadšenci, dobrovoľníci a profesionáli občianske združenie Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku, ktorá sa venovala výskumu, ochrane prírody a osvete a od svojho založenia bola aj členom medzinárodnej organizácie BirdLife International. V roku 2006 sa zlúčila so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou a transformovala sa na dnešnú SOS/BirdLife Slovensko.
S českými kolegami dodnes úzko spolupracujeme na spoločných ochranárskych projektoch, výskumoch, monitoringoch, pri krúžkovaní vtákov a využívame spoločné databázy.
Keby ste mali vybrať jeden najväčší posun v ornitológii za posledných sto rokov, čo by to bolo?
Najväčšiu zmenu priniesol rozvoj techniky, najmä optiky. V minulosti sa vtáky pri výskume často strieľali, aby ich vedci mohli určiť a zaradiť do zbierok.
Od 80. rokov sa však výrazne zlepšili ďalekohľady, fotoaparáty a ďalšia technika, ktorá sa postupne stala aj finančne dostupnejšou.
V súčasnosti využívame napríklad aj drony. Výskum sa posunul od faunistickej inventarizácie druhov k ekologickým štúdiám a praktickej ochrane vtákov.
Prečo je dôležité chrániť voľne žijúce vtáctvo?
Vtáky sú výborné bioindikátory – ukazujú, v akom stave je životné prostredie. Sú totiž vysoko v potravnom reťazci a sú závislé od dostupnosti potravy, ako sú rastliny, hmyz, drobné cicavce či iné vtáky.
Preto rýchlo reagujú na zmeny v krajine, napríklad pri výrube lesov, ničení lúk alebo odvodňovaní mokradí. Vďaka schopnosti rýchlo sa presúvať na veľké vzdialenosti dokážu na tieto zmeny reagovať veľmi rýchlo. Práve na vtákoch tak často najskôr vidíme, čo sa v prírode mení. Preto je dôležité vtáky skúmať a chrániť. Ako hovorí citát amerického ekológa, biológa a ochranára Thomasa Lovejoya: Ak sa staráte o vtáky, staráte sa o väčšinu environmentálnych problémov na svete.
Koľko druhov vtákov dnes žije na Slovensku a ktoré patria medzi najohrozenejšie?
Na Slovensku bolo zaznamenaných 380 druhov vtákov, z toho približne 230 druhov u nás hniezdi. Najviac ohrozené sú dnes druhy poľnohospodárskej krajiny. Moderné intenzívne poľnohospodárstvo vytvára tzv. agrárnu púšť – monokultúrne polia bez hmyzu a prirodzenej vegetácie. Vtáky tam nemajú potravu ani vhodné podmienky na hniezdenie.
Celý článok nájdete v časopise Quark 4/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFoto SOS/BirdLife Slovensko
