Prejavy súčasnej klimatickej zmeny môžu byť diametrálne odlišné od záznamov, ktoré nám planéta poskytuje z minulosti. Môžu priniesť nepredvídané, náhle a nezvratné udalosti. Súčasná zmena je bezprecedentná, nelineárna a vykazuje znaky exponenciálneho rastu.
Zem nie je len naša. Nerobme si ilúzie, sme iba súčasťou rovnice života, mohutnej živej siete. Nepredstavujeme nič výnimočné. Podľa najnovších údajov tvorí ľudstvo iba približne 0,01 % celkovej biomasy Zeme.
Pohodlie alebo budúcnosť?
Na životné prostredie a klimatický systém sa často pozeráme cez prizmu krátkodobých cieľov, ziskov a potrieb jednej generácie. Uprednostňujeme ekonomické záujmy pred zložitosťou zachovania života na planéte.
Veľké technologické zrýchlenie druhej polovice 20. storočia prinieslo pokrok aj rast životnej úrovne, no zároveň zrýchlilo zásahy do prírody. Spaľujeme fosílne palivá rýchlejšie než kedykoľvek predtým, zvyšujeme produkciu syntetických chemických látok a plastov, zasahujeme do biodiverzity pevniny aj oceánov.
Ako som zvykol hovoriť vo svojich prednáškach: To, čo si planéta odkladala na sporiaci účet milióny rokov, sme minuli za 70 rokov. A planéta nemá povolené prečerpanie. Luxus v podobe technologicky vyspelých áut a noviniek v oblasti informačných a komunikačných technológií si zabezpečujeme predovšetkým energiou z fosílnych zdrojov.
Zmena klímy je globálny fenomén, ktorý nepozná hranice. Zasahuje rozvinuté aj rozvojové krajiny a zvýrazňuje nerovnosti.
Limity planéty
Zem má svoje prahové hodnoty – mechanizmy, ktoré pri prekročení spúšťajú obranné reakcie. Aktualizácia rámca planetárnych hraníc v rámci Planetary Health Check 2025 Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy ukazuje, že ľudstvo prekročilo už 7 z 9 kvantifikovaných planetárnych hraníc. Najvýraznejšie v oblasti využívania vody, biosférickej integrity, zmien krajinného systému a biochemického znečistenia. Globálne environmentálne podmienky sa stávajú porušenými.
Slovensko patrí podľa parametrov OECD medzi krajiny s bezpečným prístupom ku kvalitným zásobám vody. Vďaka reliéfu, geomorfológii a pestrosti krajiny dokážeme vodu prirodzene zadržiavať – v krasových horninách, tokoch aj pôde. Rýchla klimatická zmena však môže spôsobiť, že obyčajná voda sa stane najdrahšou komoditou. To, čo je dnes samozrejmé, za niekoľko rokov nemusí existovať.
Éra človeka
Ľudstvo sa za mimoriadne krátky čas svojej existencie stalo hlavným činiteľom ovplyvňujúcim planétu. Uvedomil si to aj nositeľ Nobelovej ceny za výskum chemizmu ozónovej vrstvy Paul J. Crutzen, ktorý spolu s Eugenom F. Stoermerom v roku 2000 navrhol pojem antropocén. Označil ním éru, v ktorej sa človek stal hlavným geologickým činiteľom a priamym účastníkom procesov formujúcich Zem.
Celý článok nájdete v časopise Quark 4/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sačlen predsedníctva SAV
Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.
