Krajina v rukách človeka

Rastúci počet obyvateľov Zeme a stúpajúce nároky na potraviny, energiu a suroviny vyvolávajú čoraz intenzívnejšie využívanie všetkých dostupných zdrojov. Pri získavaní potravín a surovín sme plne závislí od produkčnej kapacity Zeme, pričom dominantná je produkcia súše. Súš produkuje ročne asi 115 × 109 ton suchej… pokračuj

Odhad masy snehu

Je známe, že zvyšovanie povrchových teplôt vedie k podstatnému zníženiu rozsahu aj trvania snehovej pokrývky, čo má priamy súvis s množstvom vody zadržanej v napadanom snehu. Pokiaľ ide o energiu, zavlažovanie a pitnú vodu, milióny ľudí sa spoliehajú na topiaci sa sneh. Presnejšie informácie o… pokračuj

Teplý južný pól

Južný pól sa za posledných 30 rokov oteplil o viac ako trojnásobok globálneho priemeru. Vyplýva to z výskumu, ktorý viedol profesor meteorológie Ohijskej univerzity Ryan Fogt. Môže sa zdať, že južný pól je izolovaný od toho, čo sa deje vo zvyšku sveta. Lenže zrazu tu… pokračuj

Aby Slnko neotepľovalo

Vedci z Harvardovej a Yalovej univerzity navrhujú zatieniť Slnko, aby zredukovali globálne otepľovanie. Priebeh počasia na našom území v letných i jesenných mesiacoch by sme mohli považovať za akúsi názornú ukážku toho, že globálne otepľovanie sa dotýka aj takého malého územia, akým je naše Slovensko.… pokračuj

Pivo v ohrození?

Jačmenný slad – kľúčová ingrediencia v pive – je obzvlášť citlivý na vyššie teploty a sucho, ktoré by mali vďaka klimatickým zmenám rásť. A dôsledok? V porovnaní s priemernou úrodou od roku 1981 do 2010 by celosvetová úroda jačmeňa mohla do roku 2099 následkom extrémnejších… pokračuj

Pažravejší hmyz

S narastajúcimi teplotami a otepľovaním podnebia budú hladné húsenice ešte hladnejšie a ich výskyt bude hojnejší, takže straty plodín spôsobené škodcami môžu narastať. Tvrdí to Curtis Deutsch z Washingtonskej univerzity v Seattle, podľa ktorého bude hmyz čoraz viac ujedať z nášho taniera. Keďže teplota nabudzuje… pokračuj

Prežijú otepľovanie?

Podľa medzinárodného tímu vedcov je vzťah medzi koralmi a mikroriasami, ktorý im dovoľuje stavať útesy, podstatne starší a rôznorodejší, ako sa doteraz predpokladalo. Mikroriasy (Zooxanthellae) žijú v bunkách koralov. Získavajú energiu zo slnka a stavajú masívne útesové formácie, od ktorých závisia nespočetné morské organizmy. Výskum… pokračuj

Máme dosť vody?

Klimatické zmeny akosi prirodzene vyvolávajú otázku, či zvyšovaním sa teplôt nehrozí zmenšovanie sa množstva vody. Je to celosvetová otázka, týka sa aj Slovenska. V prírode je celý rad cyklov, ktoré majú vplyv na množstvo vody v krajine. Najznámejšie sú 12-mesačný cyklus obehu Zeme okolo Slnka a… pokračuj

Bude, čo bolo?

Predstavte si svet, kde sa topia polárne ľadové pokrývky, hladina mora stúpa a atmosféra je naplnená približne 400 dielmi na milión (parts per million = ppm) oxidom uhličitým. Znie to povedome? Malo by. Práve v tom žijeme. No tento opis zodpovedá aj situácii na Zemi… pokračuj

Koncentrácia CO2 a zmena klímy

Iba niekoľko desaťročí vplyvu atmosférického oxidu uhličitého na severoatlantickú cirkuláciu počas poslednej ľadovej doby stačilo na to, aby sa v Grónsku zvýšila teplota o 10 °C. Naznačujú to najnovšie klimatické výpočty výskumníkov z univerzity v Cardiffe. Ich štúdia je vôbec prvou, ktorá potvrdila situácie, keď… pokračuj