Plejády v súhvezdí Býka sú najznámejšou hviezdokopou: sedem najjasnejších členov, známych ako Sedem sestier, dobre vidno aj voľným okom. Ukazuje sa, že to, čo už dávni ľudia maľovali na steny jaskýň a na záhadné kotúče z bronzovej doby, je len špičkou ľadovca.
Plejády sú súčasťou oveľa rozsiahlejšieho komplexu, ktorý sa rozprestiera po celej oblohe. Kombináciou údajov z rôznych observatórií sa tímu astronómov podarilo identifikovať viac než 3 000 hviezd, ktoré vznikli spolu s Plejádami, no už sú rozptýlené až na vzdialenosť takmer 2 000 svetelných rokov.
Rozptýlené hviezdokopy
Súrodenci Plejád sú rozosiati po celej oblohe s výraznou koncentráciou pozdĺž galaktickej roviny. Tento útvar nazývame Väčší komplex Plejád, objasňuje Luke Bouma z Carnegieho vedeckej inštitúcie, ktorý spolu s Andrewom Boylom a Andrewom Mannom zo Severokarolínskej univerzity v USA publikoval svoje zistenia v časopise Astrophysical Journal. Väčšina členov tejto štruktúry pochádza z tej istej obrovskej hviezdnej pôrodnice, dodáva.
Otvorené hviezdokopy ako Plejády sú známe tým, že postupne strácajú svoje hviezdy. Vznikajú súčasne z veľkého oblaku plynu a prachu, ale slapové sily ich začnú trhať takmer hneď po ich zrode. Astronómovia sa domnievajú, že po niekoľkých stovkách miliónov rokov sa väčšina otvorených hviezdokôp úplne rozpadne a ich hviezdy sa premiešajú so zvyškom Mliečnej cesty. Kompaktnejší a hmotnejší príbuzní otvorených hviezdokôp – guľové hviezdokopy – väčšinou dokážu slapovým silám odolať. Plejády vzdialené približne 440 svetelných rokov od Zeme vznikli asi pred 120 miliónmi rokov, takže niektoré ich hviezdy sú už rozptýlené po Galaxii.
Poloha, zloženie, vek
Astronómovia už skôr tušili, že niekoľko hviezdnych skupín v okruhu stoviek svetelných rokov od Plejád je s touto hviezdokopou príbuzných. Teraz vieme, že tieto skupiny majú skutočne podobný pohyb, chemické zloženie a – čo je najdôležitejšie – rovnaký vek ako Plejády. Kozmická sonda Gaia Európskej vesmírnej agentúry ESA okrem iného zmerala presné trojrozmerné pohyby približne 880 miliónov hviezd v Mliečnej ceste. V roku 2021 tím Terezy Jeřábkovej z Masarykovej univerzity v Brne pomocou týchto údajov identifikoval 2 600 svetelných rokov dlhý chvost hviezd pochádzajúcich z hviezdokopy Hyády. Hyády sa nachádzajú 12° juhovýchodne od Plejád, sú k nám bližšie (150 svetelných rokov) a sú aj staršie (asi 600 miliónov rokov) než Sedem sestier. V dôsledku toho sú ich hviezdy rozptýlené ešte výraznejšie.
Keď A. Boyle, L. Bouma a A. Mann študovali skupiny podozrivé z príbuzenstva s Plejádami, zistili, že tri z nich boli v čase zrodu hviezdokopy oveľa bližšie k jej jadru. Jedna skupina nazývaná UPK 303 pripomína slapový chvost; ďalšie dve (HSC 1964 a UPK 545) sa zrejme odtrhli približne pred 75 miliónmi rokov. Hviezdne skupiny obsahujú rovnaké množstvo ťažkých prvkov ako hviezdy Plejád – ako by sa dalo očakávať, keby všetky vznikli z rovnakého plynového oblaku. K definitívnemu záveru vedci dospeli, keď mali k dispozícii údaje o ich veku. Gyrochronológia určuje vek hviezd podľa spomaľovania ich rotácie s pribúdajúcim vekom. Vedci touto technikou vyfiltrovali tie hviezdy, ktorých rotačné periódy – a teda aj vek – zodpovedajú veku Plejád. Kombináciou údajov z rôznych misií sme dokázali identifikovať nové hviezdy Plejád, zdôrazňuje A. Boyle. Samostatné údaje z každej misie by na odhalenie plného rozsahu tejto štruktúry nestačili.
Autor článku: RNDr. Zdeněk Komárek
