Čierne diery za rohom

Najbližšie čierne diery sa môžu skrývať hneď za rohom, 150 svetelných rokov od nás, vo hviezdokope nazývanej Hyády. Nové výskumy ukazujú, že v tejto známej otvorenej hviezdokope v súhvezdí Býk sa skrývajú dve alebo tri stelárne čierne diery. Nedávno astronómovia priniesli dôkaz existencie najbližšej čiernej… pokračuj

Seizmológia na Marse

Vedci môžu skúmať vnútorné zloženie vesmírnych telies aj štúdiom seizmických vĺn. Sonda InSight na Marse vďaka otrasom po náraze asteroidu pomohla zistiť štruktúru jadra tejto našej susednej planéty. Sondu InSight (čo znamená po anglicky náhľad a je to aj skratka zo slov Interior Exploration using… pokračuj

Neobvyklý pulzar

Vďaka pozorovaniu, na ktorom sa podieľalo dvanásť ďalekohľadov vrátane Európskeho južného observatória (ESO) v Čile, sa astronómom podarilo odhaliť čudné správanie pulzara – kompaktného pozostatku hmotnej hviezdy s mimoriadne rýchlou rotáciou. Záhadný objekt je známy rýchlymi prechodmi medzi dvoma módmi aktivity, čo bolo až doteraz… pokračuj

Magnetická hviezda

Vedcom sa podarilo objaviť hviezdu, ktorá sa v budúcnosti pravdepodobne stane magnetarom – jedným z objektov s najsilnejším magnetickým poľom vo vesmíre. Objav môže pomôcť odhaliť, ako magnetary vznikajú. Magnetary sú neutrónové hviezdy s vysokou hustotou a mimoriadne silným magnetickým poľom. Sú to objekty s… pokračuj

Počuť gravitačné vlny

Hmotné zomierajúce hviezdy, monštrá s hmotnosťami desiatky ráz väčšími než je hmotnosť Slnka, by mali vyžarovať gravitačné vlny, ktoré by sme mali byť schopní počuť, vedeckejšie povedané: registrovať pomocou observatória LIGO. Tím astronómov objavil možný zdroj gravitačných vĺn: zámotok horúceho hustého plynu, ktorý vznikol vnútri… pokračuj

Vzácny typ supernovy

Astronómovia pozorovali nezvyčajný prípad supernovy: héliová hviezda odovzdávala svoju hmotu bielemu trpaslíku, až kým nevybuchol. V marci 2020 astronómovia zaznamenali supernovu SN 2020eyj. Každý rok sa objaví približne tisíc supernov, táto však pritiahla ich pozornosť. Supernova bola typu Ia, lenže nesprávala sa tak ako ostatné… pokračuj

Traja pátrači

Kataklizmatické udalosti vo vesmíre uvoľňujú energiu aj v podobe gravitačných vĺn. Veľké pozemné observatóriá dokážu tieto vlny detegovať. Nedokážu však presne určiť miesto ich pôvodu, ani pozorovať záblesky v elektromagnetickej oblasti spektra. Táto úloha patrí novým ďalekohľadom. Sústava troch ďalekohľadov BlackGEM začala svoju činnosť na… pokračuj

Veľké planéty malých hviezd

Podľa súčasných teórií by obrie planéty nemali vznikať okolo hviezd s veľmi malou hmotnosťou. Nová štúdia napriek tomu ukázala, že vznikajú. V roku 2019 astronómovia objavili plynného obra na blízkej dráhe okolo málo hmotnej hviezdy, trpaslíka spektrálnej triedy M označeného GJ 3512. Teoreticky by okolo… pokračuj

Váženie bieleho trpaslíka

Astronómovia použili Hubblov vesmírny ďalekohľad na to, aby po prvý raz priamo zmerali hmotnosť osamoteného bieleho trpaslíka – preživšie jadro hviezdy podobnej Slnku, ktorá vyčerpala svoje jadrové palivo. Biely trpaslík má hmotnosť 0,56 hmotnosti Slnka. Súhlasí to s teoretickými predpoveďami o hmotnosti bielych trpaslíkov a… pokračuj

Trpasličia planéta s prstencom

Najznámejším objektom s prstencami v našej Slnečnej sústave je planéta Saturn. Svoje vlastné prstence však majú aj všetky ostatné vonkajšie planéty, teda Jupiter, Urán a Neptún, ale aj trpasličia planéta Haumea a asteroid Chariklo. Do tejto kategórie pribudol ďalší objekt. Astronómovia potvrdili existenciu prstenca pri… pokračuj