Jún je mesiacom najkratších nocí v roku a obdobím, keď sa nočná obloha mení len pomaly. Napriek krátkej astronomickej noci ponúkne viacero zaujímavých úkazov.
Večernej oblohe budú dominovať jasné planéty Venuša a Jupiter, ktoré vytvoria nápadné konjunkcie, a počas druhej polovice mesiaca sa môžu objaviť aj vzácne nočné svietiace oblaky. Koncom júna zároveň nastáva letný slnovrat, po ktorom sa dni začnú opäť pomaly skracovať.
Večerné stretnutie najjasnejších planét
K mimoriadne peknému úkazu dôjde večer 9. júna, keď sa dve najjasnejšie planéty našej Slnečnej sústavy – Venuša a Jupiter – priblížia na uhlovú vzdialenosť iba asi 1,5 stupňa. Na večernej oblohe nad západným obzorom vytvoria výraznú dvojicu jasných objektov, ktoré bude možné pozorovať aj z miest bez ďalekohľadu. Venuša bude žiariť výraznejšie a Jupiter sa bude nachádzať mierne pod ňou. Úkaz bude najlepšie pozorovateľný po 21:30 SELČ a planéty zapadnú pred polnocou nad severozápadným obzorom. Nízko nad obzorom sa bude nachádzať aj planéta Merkúr a severnejšie jasné hviezdy Castor a Pollux zo súhvezdia Blíženci. V triédri bude možné nájsť aj známu hviezdokopu M44 – Jasličky v súhvezdí Rak.
Planetárna paráda za súmraku
Ďalší zaujímavý úkaz nastane večer 17. júna. Veľmi nízko nad severozápadným obzorom sa zoradia planéty Merkúr, Jupiter a Venuša takmer do jednej priamky. Spoločnosť im bude robiť aj dvojica hviezd Castor a Pollux či úzky kosáčik Mesiaca s popolavým svitom, teda jemne osvetlenou tmavou časťou mesačného disku spôsobenou odrazeným svetlom zo Zeme. V triédri bude možné v blízkosti tejto planetárnej línie nájsť aj hviezdokopu Jasličky. Úkaz bude pozorovateľný medzi 22. a 23. hodinou SELČ a na jeho sledovanie bude potrebný čo najlepší výhľad na severozápadný horizont. Pri priaznivých podmienkach nie je vylúčený ani výskyt nočných svietiacich oblakov.
Nočné svietiace oblaky
Letné obdobie na prelome mesiacov jún a júl prináša možnosť pozorovať vzácne nočné svietiace oblaky. Ide o veľmi jemnú oblačnosť nachádzajúcu sa vo výškach približne 85 km nad zemským povrchom v mezosfére. Na rozdiel od bežných oblakov sú viditeľné iba počas hlbokého súmraku alebo nadránom, keď ich ešte osvetľuje Slnko nachádzajúce sa pod obzorom. Na oblohe sa javia ako jemné modrasté alebo striebristé pásy nízko nad severným horizontom. Najčastejšie sa objavujú v období okolo letného slnovratu, ktorý tento rok nastáva 21. júna. Výraznejšie útvary bývajú pozorovateľné aj voľným okom a fotograficky ich možno zachytiť dokonca aj smartfónom.
Mliečna cesta a najkratšie noci v roku
Počas júna sa na nočnej oblohe výrazne presadzuje letná Mliečna cesta. Jej najjasnejšia časť sa po polnoci dvíha nad juhovýchodný obzor a na tmavej oblohe vytvára nápadný svetlý pás tiahnuci sa naprieč ňou. Pozorovanie však komplikujú blížiaci sa letný slnovrat a krátke noci. V severných oblastiach Slovenska, najmä v okolí Oravy či Kysúc, v období okolo slnovratu astronomická noc takmer nenastáva a obloha zostáva počas celej noci mierne presvetlená súmrakom. Najlepšie podmienky na pozorovanie Mliečnej cesty tak ponúkajú južnejšie oblasti Slovenska a miesta s minimálnym svetelným znečistením, napríklad parky tmavej oblohy.
Autor článku a foto: Tomáš Slovinský
riaditeľ OZ Astronómia pre všetkých
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa