Harvardské počítačky

Na prelome 19. a 20. storočia pôsobila na Harvardovom univerzitnom observatóriu skupina žien, ktoré významne rozšírili naše poznatky v astronómii a stáli pri vzniku modernej astrofyziky. Devätnáste storočie prispelo ľudstvu viacerými objavmi a niektoré z nich posunuli vpred aj astronómiu. Boli nimi najmä objav spektroskopie… pokračuj

Nové dáta z Mliečnej cesty

Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) s názvom Gaia uverejnila v júni svoj tretí súbor dát s novými a vylepšenými informáciami o 1,8 miliardy hviezd Mliečnej cesty. Tie po prvý raz zahŕňajú aj milióny hviezdnych spektier. Vďaka satelitu Gaia od jeho štartu v roku 2013 získali… pokračuj

Narazí do nás Andromeda?

Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na panskom a na dupnutie na hrdzavý klinec sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír. Už vtedy sa vedelo, že nie všetky bodky na oblohe sú rovnaké. Niektoré sa pohybujú… pokračuj

Bližšie k čiernej diere

Vzdialenosť medzi našou slnečnou sústavou a rádiovým zdrojom Sagittarius A*, čo je supermasívna čierna diera s hmotnosťou 4 miliónov hmotností Slnka v centre našej Galaxie – Mliečnej cesty, je približne 25 800 svetelných rokov, teda asi o 1 900 svetelných rokov menej, než sa doposiaľ… pokračuj

Einstein sa nemýlil

Teória relativity Alberta Einsteina zahŕňa fyzikálne teórie známe ako špeciálna teória relativity a všeobecná teória relativity. Geniálny vedec zostavil tieto teórie preto, aby vysvetlili skutočnosť, že elektromagnetické vlny nepodliehajú Newtonovým pohybovým zákonom. V roku 1905 Albert Einstein (1879 – 1955) publikoval špeciálnu teóriu relativity. Táto… pokračuj

Koľko váži Mliečna cesta?

Astronómovia použili astrometrickú družicu Gaia a Hubblov kozmický ďalekohľad na doteraz najpresnejšie meranie hmotnosti galaxie Mliečna cesta. Nové výsledky kladú jej hmotnosť na úroveň galaxie M31 v Andromede. Astronómovia boli už z neistej hodnoty hmotnosti našej Galaxie nervózni, podobne ako sú rodičia nervózni z hmotnosti… pokračuj

Od Galaxie ku galaxiám

Na konci 17. storočia ľudia prišli na to, že Zem nie je stredom vesmíru a s Newtonovou prácou začína existovať fyzika tak, ako ju poznáme teraz. Prešli ďalšie dve storočia, kým ľudia zistili, čo sú tie svetielka na oblohe a ako je vo vesmíre usporiadaná… pokračuj

Dávna zrážka Mliečnej cesty

Niektoré hviezdy z Mliečnej cesty sú pravdepodobne z obdobia, keď naša Galaxia zhltla nejakého menšieho suseda. Žijeme vo veľkej špirálovej galaxii obkolesenej halom starých hviezd. Astronómovia v poslednej dobe upodozrievajú Mliečnu cestu zo zrážky s inou galaxiou v jej dávnej histórii. Táto kolízia premiešala disk… pokračuj

Jazva v Mliečnej ceste

Neočakávané usporiadanie v pohyboch hviezd v disku Mliečnej cesty naznačuje nedávny úder od inej galaxie. Dve nezávislé skupiny astronómov totiž našli zaujímavé štruktúry, ktoré sa objavili v pohyboch hviezd našej Galaxie. Novoobjavené štruktúry poukazujú na to, že za poslednú miliardu rokov sa nejaká blízka galaxia… pokračuj

Najvzdialenejšie hviezdy Mliečnej cesty

Počas posledného desaťročia viaceré skupiny astronómov identifikovali veľmi svietivé hviezdy vo vzdialenosti viac než 300 000 svetelných rokov od Zeme. Ako sa tieto hviezdy mohli dostať tak ďaleko? Šťastlivcom, čo objavil niekoľko takýchto najvzdialenejších hviezd – chladných červených obrov, ktoré sú vzdialené takmer 900 000… pokračuj