Väčšina ľudí si pri profesii entomológa predstavuje človeka, ktorý behá po lúke so sieťkou v ruke a naháňa motýle. Áno, ešte vždy je to jedna zo základných metód lovu hmyzu, aj keď postupne k nej pribúdali ďalšie.
Ďalšími metódami lovu hmyzu sú napríklad zemné pasce, feromónové lapače, nočné svietenie s rôznymi žiarivkami na biele plachty, nárazové siete (Malaiseho pasce), oklepy drevín, žlté, modré či biele lepové platne. Všetky tieto metódy slúžia na lov alebo monitoring hmyzu na rôznych stanovištiach.
Zbierky hmyzu v múzeách
Hmyz je najpočetnejšou skupinou živočíchov na svete, tvorí prevažnú väčšinu (viac ako 4/5) živočíšnej ríše. Veľkosť hmyzu veľmi kolíše, najmenšie druhy merajú len 0,2 mm (napr. niektoré druhy parazitických blanokrídlovcov z čeľade brvuľovité), najväčšie druhy dosahujú dĺžku viac ako 35 cm (niektoré pakobylky). V minulosti, v období karbónu, žila vážka Meganeura monyi, ktorej rozpätie krídel dosahovalo až 75 cm. Jej model v skutočnej veľkosti môže návštevník nášho Prírodovedného múzea vidieť v paleontologickej expozícii na 2. poschodí.
V súčasnosti je známych viac ako 1,5 milióna druhov hmyzu, najpočetnejšími radmi sú chrobáky s viac ako 350-tisíc druhmi a motýle s takmer 200-tisíc druhmi. Presné počty sa ťažko stanovujú, pretože každoročne sa objavujú a opisujú stovky až tisíce nových druhov hmyzu, najmä z tropických oblastí. Odhaduje sa, že ďalších 6 až 10 miliónov druhov čaká na objavenie.
Hmyz môžeme s výnimkou oceánov nájsť vo všetkých biotopoch a častiach Zeme. Najväčšia rozmanitosť druhov je už v spomenutých tropických oblastiach, lebo v polárnych oblastiach a vo vysokých pohoriach žije len malé množstvo veľmi špecializovaných druhov. Z nášho územia je dosiaľ známych asi 35-tisíc druhov živočíchov, najmä bezstavovcov, z ktorých najväčší počet druhov, asi 32-tisíc, tvorí hmyz. Preto aj v prírodovedných múzeách majú zbierky hmyzu najbohatšie zastúpenie.
Najväčšia kolekcia
V zoologickom oddelení Prírodovedného múzea SNM v Bratislave obsahuje entomologická zbierka viac ako 1,25 milióna exemplárov z celého sveta. Základ tvoria generálne kolekcie rôznych radov a väčšie alebo významnejšie kolekcie jednotlivých zberateľov, profesionálnych aj amatérskych.
Najväčšou a najznámejšou kolekciou je zbierka chrobákov Jana Roubala, ktorá obsahuje takmer 160-tisíc exemplárov, prevažne z územia vtedajšieho Československa. V rokoch 1919 až 1939 pôsobil na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici, pôvodom bol z Česka. Veľmi intenzívne sa popritom venoval výskumu chrobákov na našom území, najmä v málo známych a nepreskúmaných oblastiach. Opísal aj niekoľko desiatok nových druhov chrobákov pre vedu, najmä z oblasti strednej Európy. Neskôr, keď sa začal venovať aj bzdochám, opísal aj nové druhy z tohto radu hmyzu a jeho kolekcia bzdôch obsahuje takmer 30-tisíc exemplárov.
Celý článok nájdete v časopise Quark 7/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saPrírodovedné múzeum SNM v Bratislave
