Muchy z čeľade bzučivkovité kladú na mŕtve telá vajíčka, z ktorých sa vyvinú najprv larvy a neskôr dospelé jedince a zanechávajú po sebe tzv. pupariálne obaly kukiel. Tie môžu pomôcť vyšetrovateľom odhaliť detaily zločinu aj po rokoch. Ak chceme presne odhadnúť čas smrti, je kľúčové zistiť, s… pokračuj
Je ráno, babka na stôl vyloží čerstvo napečenú bublaninu a keď prídeme do kuchyne, vypukne ohňostroj zmyslov. Najprv nastupuje zrak, ktorý v nás spustí Pavlovov reflex, potom hmat, keď sa dotýkame toho vláčneho cesta a berieme si do každej ruky aspoň jeden kúsok, čuch a chuť sú veľké finále… pokračuj
Vodomerky sa po hladine prechádzajú vynaliezavou mechanikou. Rhagovelia obesa má na nohách strapcovité vejáre, ktoré sa pri dotyku s vodou rozvinú a pri zdvihnutí sklapnú. Nehýbu nimi svaly – všetko riadia kapilárne sily ako pri štetci, ktorého štetiny sa vo vode poodeľujú a po vytiahnutí sa stiahnu do… pokračuj
Aj laici môžu mapovať rozmanitosť prírody nášho hlavného mesta. Stačí sa zapojiť do iniciatívy Živá Bratislava. Pomôžu predovšetkým pri hmyze. Prvá časť novej rubriky o klimatickej zmene je venovaná hmyzu a najmä čmeľom, ktoré by sa mohli stať ambasádormi opeľovačov ohrozených zmenou klímy. Mapovanie biodiverzity… pokračuj
Samičky ovadov sa živia cicaním krvi stavovcov, často spojeným s prenosom chorôb. Detekcia hostiteľov prebieha predovšetkým pomocou optických vlastností. Terénne experimenty dokázali, že z hľadiska výberu hostiteľa je najdôležitejšia jeho farba. Ako nás teda vidia ovady a ako s týmto hmyzom súvisí pruhovanie zebier? Ľudia… pokračuj
Najstaršia známa fosília spievajúcej cikády dokazuje, že tento hmyz koncertoval už v eocéne. Cikáda druhu Eoplatypleura messelensis žila približne pred 47,2 milióna rokov, čo znamená, že cikády začali spievať približne o 17 miliónov rokov skôr, než vedci predpokladali. Skamenelinu v zbierkach múzea v nemeckom Frankfurte… pokračuj
Ploštice posteľné (Cimex lectularius) boli podľa vedcov zrejme prvými hmyzími škodcami v mestskom prostredí. Pôvodne sa ploštice hostili na netopieroch, približne pred 245 000 rokmi sa však jedna línia začala hostiť na ľuďoch (zrejme počnúc neandertálcami) a už nikdy sa neobzrela späť. Entomológovia z Virginia… pokračuj
Komáre nie sú len letná nepríjemnosť. Ich biologická odolnosť, adaptabilita a schopnosť prenášať choroby z nich robia celosvetový problém. Slovensko už nie je výnimkou. Kombinácia modernej techniky, racionálneho využívania biocídov, osobnej zodpovednosti a vzdelávania je jedinou cestou, ako tento problém riešiť udržateľne. Nebezpečné a nepríjemné… pokračuj
Medzi najkrajšie druhy hmyzu patria motýle. S nemým úžasom a často aj so zatajeným dychom obdivujeme ich pestrofarebné krídla fantastických tvarov a farieb. Najfarebnejšie druhy najčastejšie nachádzame medzi motýľmi s dennou aktivitou. Nočné motýle sú zväčša menej pestro zafarbené, ale existujú aj výnimky. Medzi naše… pokračuj
Výskum v okolí Nitry ukázal, že rozmanitosť poľnohospodárskej krajiny má kľúčový význam pre diverzitu pavúkov. Pavúky zohrávajú dôležitú úlohu v agroekosystémoch, kde pôsobia ako prirodzené regulátory škodcov. Týmto spôsobom sa významne podieľajú na ochrane poľnohospodárskych kultúr. Vedci z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i.,… pokračuj
