Fúzaté chrobáky

V našej prírode sa môžeme stretnúť s rôznymi druhmi chrobákov. Medzi najzaujímavejšie patria najmä druhy z čeľade fuzáčovitých (Cerambycidae), ktorých charakteristickým znakom sú neobvykle dlhé tykadlá. Okrem zaujímavého vzhľadu patria tieto chrobáky aj k významným druhom drevokazného hmyzu. Fuzáče patria k najbohatším čeľadiam chrobákov, s… pokračuj

Naše súmračníky

Napriek tomu, že väčšinou fádne sfarbené súmračníky nepatria k našim atraktívnym motýľom, sú súčasťou našej prírody a rovnako ako ostatné typické denné motýle si zaslúžia pozornosť. Zaujímavé je aj ich správanie, ktoré nie je bežné medzi motýľmi. Skupina motýľov tvoriaca samostatnú čeľaď súmračníkovité (Hesperiidae) je… pokračuj

Opeľovače v priemyselnom areáli

Takmer 90 percent divorastúcich druhov rastlín na svete závisí od prenosu peľu živočíchmi. Tieto rastliny sú dôležité pre ďalšie fungovanie ekosystémov, pretože sú zdrojom obživy pre mnohé živočíšne druhy, slúžia im ako obydlie a prinášajú im ďalší úžitok. Biologická diverzita, rôznorodosť živých foriem od genetickej… pokračuj

Prezimované krásavce

Na jarných prechádzkach v prírode si mnohí z nás určite všimnú nápadnejšie denné motýle, ktoré sa prebúdzajú po zime. Niektoré opustili svoje zimné úkryty, iné sa vyliahli z kukiel. Tých, ktoré zimujú ako imága, je len niekoľko. Tieto motýle sa objavujú v prírode väčšinou skôr… pokračuj

Krehká krása

Motýlie krídla sa vyznačujú úžasným sortimentom farieb a kresieb. Okrem toho, že sú krásne, plnia aj svoj účel. Môžu pomôcť motýľom nájsť si partnera, splynúť s okolím či absorbovať teplo. Pri toxických druhoch varujú krikľavo sfarbené krídla motýľov predátory, aby sa k nim nepribližovali. Kto… pokračuj

Skryté vzťahy v lese

Borovica lesná je na území Slovenska druhou hospodársky najvýznamnejšou ihličnatou drevinou. Medzi časté príčiny jej odumierania patrí rozšírenie podkôrneho hmyzu. Borovica lesná (Pinus sylvestris L.) je ihličnatá drevina z čeľade borovicovité (Pinaceae). Na území Slovenska rastie prevažne v oblastiach s plytkými pôdami na vápencoch, dolomitoch… pokračuj

Včely ozdravujú pôdu

Takmer 85 % druhov včiel hniezdi v zemi, ale len málo sa vie o tom, ako si hniezdo stavajú a upravujú. Entomológovia musia buď hniezda ručne vykopávať, alebo priniesť divé včely do laboratória a pozorovať vývoj hniezda v pôde medzi dvoma sklami, čo však neposkytuje… pokračuj

Nenásytný predátor

Už v starovekých kultúrnych národoch verili v jej zvláštnu moc. Vzpriameným postojom so skríženými mocnými prednými nohami pripomínala modliaceho sa človeka. Aj preto ju asi starovekí Gréci pomenovali mantis, čo v preklade znamená veštec alebo prorok. Tento zvláštny a legendami opradený živočích, ktorý fascinuje ľudstvo… pokračuj

Plasty z múch

Vedci skúmajú výrobu plastov pomocou hmyzu, ktorý by svoje výrobky pomáhal aj rozložiť. Na výrobu rozložiteľných polymérov sa v súčasnosti používajú zdroje, napríklad cukrová trstina alebo stromy, ktoré sú potrebné aj inde. Chemička Karen Wooleyová z Texaskej univerzity preto začala skúmať iné možnosti. Jednou z… pokračuj

Mravčie majáky

Púštne mravce (Cataglyphis spp.) žijúce na soľných pláňach Tuniska sa orientujú tak, že sledujú polohu slnka a počítajú kroky, aby vedeli, kde sa nachádzajú vzhľadom na mravenisko. Tento systém sa však s rastúcou vzdialenosťou stáva čoraz menej spoľahlivým. Mravce preto stavajú vysoké kopcovité hniezda, ktoré… pokračuj