Vyzerajú ako asteroidy, no pohybujú sa ako kométy. Astronómovia objavili novú triedu telies, ktorá môže zmeniť naše predstavy o malých objektoch Slnečnej sústavy.
Objavovanie nových telies v Slnečnej sústave neustále pokračuje. Databáza Centra pre malé telesá (MPC) obsahovala k júnu 2026 takmer 42-tisíc objavených blízkozemských objektov, viac než 1,5 milióna asteroidov a viac než 4 600 komét. Drvivá väčšina týchto objektov má dráhu vypočítanú veľmi presne aj na niekoľko desaťročí vopred. Oči obrovských prehliadok oblohy, ale aj malé ďalekohľady profesionálov a nadšencov každú noc snímkujú oblohu a prinášajú neoceniteľné údaje o týchto telesách. Najmä presné meranie polôh (astrometria) výrazne spresňuje predpovede vývoja ich dráh v dlhšom časovom horizonte.
Negravitačné zrýchlenie
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že asteroidy a kométy sa v Slnečnej sústave pohybujú po svojich pevne daných dráhach, ktoré určuje gravitácia Slnka. Aspoň dovtedy, kým sa sem-tam nezrazia. Pozorovania však ukazujú, že situácia je zložitejšia. Dráhy týchto objektov sa v čase vyvíjajú, a to najmä vplyvom gravitácie planét. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, na scénu vstupujú aj tzv. negravitačné sily. Táto problematika by si sama osebe zaslúžila samostatný príspevok, no my sa zameriame iba na negravitačné zrýchlenie.
Je dobre známe, ako sa správajú jadrá komét počas priblíženia sa k Slnku. Prchavé látky a vodný ľad prechádzajú z pevného skupenstva priamo do plynného, čomu hovoríme sublimácia. Tieto látky vytvárajú okolo jadra komu a postupne prechádzajú do charakteristického chvosta. Práve unikajúce plyny z jadra vytvárajú reakčnú silu (alebo raketový efekt), ktorá urýchľuje pohyb kométy, čím sa mení jej dráha vypočítaná iba s vplyvom gravitácie Slnka a planét. Toto je vlastne podstata negravitačného zrýchlenia. Čiže pri aktívnych malých telesách (nielen kométach, ale aj aktívnych asteroidoch) je prirodzene nutné brať do úvahy aj negravitačné vplyvy. Existuje však niečo, čo sa vymyká bežným predstavám.
Medzi asteroidom a kométou
V roku 2003 bol zaznamenaný prípad, keď vedci spozorovali, že dráha asteroidu 2003 RM sa mierne odchýlila od očakávanej dráhy. Záhada sa prehĺbila o niekoľko rokov neskôr, keď bol v roku 2017 objavený prvý medzihviezdny objekt ʻOumuamua, ktorý sa tiež javil ako neaktívny asteroid, no jeho trajektória sa vymykala výpočtom. V podstate teleso zrýchľovalo, hoci na to neexistoval zjavný dôvod. Jedným z vysvetlení je, že ho poháňa slabá, našou technikou nedetekovateľná kometárna aktivita.
Celý článok nájdete v časopise Quark 8/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saAstronomický ústav SAV, v. v. i.
