Problém troch asteroidov

Záhada predpovedania pohybu troch gravitačne viazaných telies v priestore, populárne nazývaná problém troch telies, bola výzvou pre matematikov celé stáročia. Tímu vedcov sa teraz podarilo objaviť práve takýto trojitý systém. Systém, ktorý tvorí stabilné trio ľadových vesmírnych kameňov v Kuiperovom páse našej Slnečnej sústavy, bol… pokračuj

Aktívna Venuša

V roku 1983 vedci zistili, že povrch Venuše je posiaty zvláštnymi kruhovými útvarmi. Tieto zaoblené horské pásy, známe ako koróny, nemajú pozemské náprotivky a zostávajú záhadou. Nová analýza naznačuje, že tieto útvary formujú horúce oblaky hornín stúpajúcich z plášťa Venuše. Znamenalo by to, že povrch… pokračuj

Ambiciózny krok do vesmíru

Takmer bez akýchkoľvek okázalostí pripravila Čína ďalšiu misiu, ktorá znamená významný míľnik v čínskom vesmírnom programe. Má byť ďalším svedectvom rastúcich ambícií krajiny v oblasti planetárneho prieskumu. Misia nesie meno Tianwen-2 a jej plánovaný štart sa uskutočnil 28. mája 2025 z kozmodrómu Si-čchang pomocou nosnej… pokračuj

Príprava na búrku

Experimentálni fyzici zo SAV detegovali jednu z najsilnejších slnečných búrok tohto roku. Prvý júnový deň sa udiala silná geomagnetická búrka, ktorá vznikla v dôsledku erupcie na Slnku a následného výronu koronálnej hmoty smerujúceho k Zemi. Polárnu žiaru pozorovali v mnohých častiach sveta, dokonca aj v… pokračuj

Pulzar a jeho spoločník

Astronómovia objavili dvojhviezdny systém, v ktorom jedna z hviezd je pulzar a druhá je tvorená prevažne héliom. Pulzar sa neuveriteľne rýchlo otáča, ale na jednej šestine obežnej dráhy sú jeho emisie žiarenia blokované. Výskumníci objekt študovali od jeho objavu v roku 2020. Pulzary sú typom… pokračuj

Nový pohľad na hmlovinu

Astronómovia vytvorili dosiaľ najlepší 3D pohľad na Prstencovú hmlovinu, zvyšok atmosféry zomierajúcej hviezdy podobnej Slnku. Tieto hmloviny sa nazývajú aj planetárne hmloviny, lebo pri objave prvých z nich v 18. storočí sa v ďalekohľadoch podobali na kotúčik práve objavenej planéty Urán. Napriek jej zdanlivo kruhovému… pokračuj

Osamelá čierna diera

Astronómovia z Inštitútu pre vesmírne teleskopy v spolupráci s kolegom z Centra pre exoplanetárnu vedu Univerzity v St. Andrews a Európskeho južného observatória potvrdili existenciu osamelej čiernej diery. V roku 2022 členovia tímu opísali tmavý objekt pohybujúci sa súhvezdím Strelec a naznačili, že by to… pokračuj

Zrážka sa nekoná

Pozorovania asteroidu 2024 YR4 pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT) na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile a ďalších ďalekohľadov na celom svete takmer vylúčili zrážku tohto telesa s našou planétou. Asteroid počas posledných niekoľkých mesiacov podrobne sledovali, pretože pravdepodobnosť jeho dopadu na Zem v… pokračuj

Urán a jeho teplo

Podľa vedcov Urán vyžaruje viac energie, ako získava zo Slnka. Sonda Voyager 2 v roku 1986 nezaznamenala na planéte nijaký výrazný prebytok tepla, čím sa zdal byť Urán medzi obrami našej Slnečnej sústavy jedinečný. Nové pozorovania však odhalili, že v skutočnosti vyžaruje viac energie, ako… pokračuj

Bez gravitácie miznú kosti

Astronauti strácajú počas pobytu vo vesmíre kostnú hmotu aj jej hustotu. V priemere každý mesiac stratia 1 % hustoty kostí, počas niekoľkomesačnej misie teda môžu zaznamenať úbytok kostí v hodnote desiatok rokov. Cvičenie môže tento problém zmierniť, ale nemôže ho úplne vyriešiť. V novej štúdii… pokračuj