Vesmírny biliard

S trochou zjednodušenia to bolo ako trafiť hrášok zrnkom peľu na vzdialenosť 550 kilometrov. S tým, že ten hrášok popritom letí okolo Slnka a zároveň ešte obieha okolo svojho dvojčaťa. Úspešný zásah planétky Dimorfos sondou misie DART je medzníkom v budovaní obrany Zeme pred vesmírnymi… pokračuj

CO2 v cudzom svete

Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) objavili oxid uhličitý (CO2) v atmosfére planéty veľkosti Saturna vzdialenej 700 svetelných rokov. Ide o prvý jednoznačný objav tohto plynu na planéte mimo našej slnečnej sústavy. Keď sa planéta dostane pred svoju hviezdu, časť svetla hviezdy prejde cez… pokračuj

Diamantový dážď na Neptúne

Fyzik Dominik Kraus s kolegami z Univerzity v Rostocku v Nemecku zistili, že keď sa polyetyléntereftalát alebo PET stlačí na približne miliónnásobok zemského atmosférického tlaku a zahreje na tisíce stupňov Celzia, vytvorí nanodiamanty. Planéty patriace do kategórie ľadových obrov, ako sú Neptún a Urán, majú… pokračuj

Najcitlivejší detektor tmavej hmoty

Nový detektor, uložený v hĺbke 1 500 metrov pod zemou, má 50-krát vyššiu citlivosť než doterajšie prístroje. O tom, že vo vesmíre existuje akási zatiaľ neidentifikovateľná hmota, po prvý raz referoval už v roku 1933 astronóm Fritz Zwicky, ktorý zistil nezrovnalosti pri štúdiu rotácie galaxií.… pokračuj

Rekordný pulzar

Rýchlo rotujúca neutrónová hviezda južne od súhvezdia Lev je najmasívnejšou hviezdou svojho druhu, akú sme doteraz videli. Zrútená hviezda s názvom PSR J0952-0607 má hmotnosť približne 2,35-násobku Slnka. Je to najťažšia dobre zmeraná neutrónová hviezda, aká sa doteraz našla, tvrdí astrofyzik Roger Romani zo Stanfordovej… pokračuj

Nové dáta z Mliečnej cesty

Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) s názvom Gaia uverejnila v júni svoj tretí súbor dát s novými a vylepšenými informáciami o 1,8 miliardy hviezd Mliečnej cesty. Tie po prvý raz zahŕňajú aj milióny hviezdnych spektier. Vďaka satelitu Gaia od jeho štartu v roku 2013 získali… pokračuj

Bod pre astrobiológov

Sedimenty marťanského krátera Gale obsahujú viac organického uhlíka ako povrch púští na Zemi, kde síce niet veľa života, ale predsa tam je. Vo výskume povrchu Marsu v poslednom čase pútajú pozornosť najmä najnovšie americké robotické výskumné vozidlo rover Perseverance (Vytrvalosť) s vrtuľníkom Ingenuity (Dôvtip, Vynaliezavosť)… pokračuj

Cez vesmír hľadíme na seba

Cez vesmír hľadíme na seba je názov aktuálnej výstavy v Galérii Slovenského rozhlasu, ktorá ponúka päť rôznych umeleckých prístupov k širokej téme – vesmír. Autorské cykly Táne Hojčovej, Stana Filka, Svetozára Ilavského, Rudolfa Sikoru a Jána Zoričáka vybral do svojej kurátorskej koncepcie šéfkurátor galérie Ivan… pokračuj

Rednutie kostí vo vesmíre

Počas vesmírnych letov trvajúcich šesť mesiacov alebo dlhšie môže u astronautov dôjsť k významnému úbytku kostnej hmoty. Kosti sú živý orgán. Sú aktívne a neustále sa prestavujú, objasňuje Leigh Gabelová, kineziologička na Univerzite v Calgary v Kanade. Bez gravitácie však strácajú pevnosť. L. Gabelová a… pokračuj

Ťažká hviezda, ľahká diera

Niekoľko tisíc svetelných rokov od Zeme sa Mliečnou cestou potuluje záhadný objekt. Podľa vedcov ide buď o nezvyčajne ľahkú čiernu dieru, alebo nezvyčajne ťažkú neutrónovú hviezdu. V našej Galaxii je približne miliarda neutrónových hviezd a 100 miliónov čiernych dier s hviezdnou hmotnosťou. Jediný spôsob, ako… pokračuj