Spitzerov teleskop zaspal

V predposledný januárový deň sa vyslaním rádiového signálu o 14.30 h prepol Spitzerov vesmírny teleskop do tzv. hibernačného módu – do hlbokého spánku. Rádiový signál, ktorým sa vypli všetky zariadenia na palube Spitzerovho vesmírneho teleskopu (Spitzer Space Telescope), vyslalo riadiace centrum misie Spitzer v kalifornskej Pasadene.… pokračuj

Z Antarktídy do vesmíru

Keďže sa vedci pripravujú na ďalšiu fázu skúmania pobytu človeka vo vesmíre, Európska vesmírna agentúra (ESA) začala spoluprácu s Argentínou na testovaní telemedicínskeho zariadenia Tempus Pro v drsných podmienkach Antarktídy. Koncom roku 2019 pripravili členovia tímu ESA z oblasti kozmického lekárstva v astronomickom centre v… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Dvere k novej fyzike

Urýchľovače elementárnych častíc zohrali a v budúcnosti určite ešte zohrajú kľúčovú úlohu pri objasňovaní podstaty hmoty a energie, a teda aj pôvodu vesmíru. Nedávno sme využili vzácnu príležitosť navštíviť Európsku organizáciu pre jadrový výskum (CERN), ktorá leží na francúzsko-švajčiarskej hranici medzi Ženevským jazerom a pohorím Jura. Priamo… pokračuj

Vedátor 2 + 1: Popretie objavu

Odchýlka jedného dňa Priestupný rok sa opakuje každé štyri roky. Vtedy má rok namiesto zvyčajných 365 dní o deň viac. To je však len jeho užšia definícia. Nedávny dátum 29. február nám signalizoval, že rok 2020 je priestupný rok. Pravidlom je, že priestupný je každý… pokračuj

Bude Betelgeuze supernovou?

Bola by to celkom isto astronomická udalosť storočia. Hviezda Betelgeuze už veľmi skoro vybuchne ako supernova. Pojem veľmi skoro však treba chápať z pohľadu astronomických meradiel. Na pozemskej oblohe bude Betelgeuze rovnako jasná alebo ešte  jasnejšia ako Mesiac v splne  a bude viditeľná voľným okom… pokračuj

Vesmír v meste

Keď sa povie Dánsko, okamžite sa mi v mysli vynorí jedno zvučné meno z dánskej minulosti – Tycho Brahe. Patril medzi najvýznamnejších astronómov v období končiaceho sa stredoveku. Tycho Brahe (1546 – 1601) sa narodil v Dánsku, väčšinu života prežil v tejto severskej krajine, ale… pokračuj

Ako sa obliecť do vesmíru

Podmienky vo vesmíre sú extrémne, a preto aj materiály použité na kozmické misie musia vydržať značné tepelné namáhanie, nárazy či radiácie. Testy materiálov, ktoré konštruktéri plánujú použiť pri kozmickej misii, sa musia začať už pri ich spracovaní na Zemi. Všetok materiál sa už v pozemských… pokračuj

Varenie chémie života

Vďaka novým laboratórnym simuláciám medzihviezdnych oblakov a analýzam meteoritov sa našli biologicky dôležité organické zlúčeniny. Kozmologický princíp, jeden z pilierov moderného pohľadu na vznik a vývoj vesmíru, hlása, že vesmír v najväčšom meradle je homogénny a izotropný. Odhliadnuc od špecifických lokálnych štruktúr skladá sa z… pokračuj

Najhmotnejšia neutrónová hviezda

Astronómovia sú o krok bližšie k pochopeniu životného cyklu hviezd. Pri pozorovaní vzdialeného hviezdneho systému našli objekt, ktorý by mohol byť najhmotnejšou doteraz pozorovanou neutrónovou hviezdou. Vesmír je zaplnený aj čudnými a neobvyklými telesami. Taký je aj nedávno identifikovaný objekt, ktorý by mohol pomôcť osvetliť… pokračuj