Autogram horizontu udalostí

Gravitačná vlna smerujúca od masívnej zrážky medzi dvoma čiernymi dierami priniesla informáciu, ktorú vedci po prvýkrát detegovali ako priamy podpis horizontu udalostí. Tím vedený fyzikmi z Austrálskej národnej univerzity a Perimeter Institute v Kanade analyzoval doteraz najsilnejší gravitačný vlnový signál, tzv. priamu vlnu. Horizont udalostí… pokračuj

Tmavé kométy: Nová záhada Slnečnej sústavy

Vyzerajú ako asteroidy, no pohybujú sa ako kométy. Astronómovia objavili novú triedu telies, ktorá môže zmeniť naše predstavy o malých objektoch Slnečnej sústavy. Objavovanie nových telies v Slnečnej sústave neustále pokračuje. Databáza Centra pre malé telesá (MPC) obsahovala k júnu 2026 takmer 42-tisíc objavených blízkozemských objektov, viac než… pokračuj

Prvé hviezdy vo vesmíre

Nové pozorovania z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) pravdepodobne zachytili podpis prvých hviezd vo vesmíre. Astronómovia tak možno konečne objavili najstaršiu, úplne prvú generáciu hviezd. Tieto jasné obry vznikli z prapôvodnej zmesi vodíka a hélia, ktorá zapĺňala novonarodený vesmír, najviac niekoľko stoviek miliónov rokov po veľkom… pokračuj

Poslovia z hlbín vesmíru

Kométy sa často označujú ako veľké špinavé snehové gule, no v skutočnosti predstavujú fascinujúce chemické laboratóriá. Tohtoročný apríl priniesol nebeské divadlo – kométa C/2026 A1 MAPS (pomenovaná podľa objaviteľov Mauryho, Attarda, Parrotta, Signoreta) dosiahla perihélium – bod, v ktorom je teleso najbližšie k Slnku. Preletela… pokračuj

Zrod magnetarov

Keď jadro starnúcej hmotnej hviezdy skolabuje, uvoľnenie energie vytvorí jednu z najjasnejších udalostí vo vesmíre. Hviezdne explózie nazývané superjasné supernovy vyžarujú ešte stokrát viac energie. Vysvetlenie týchto oslnivých výbuchov zahŕňa najmagnetickejšie objekty vo vesmíre a zakrivenie časopriestoru v ich okolí. Superjasné supernovy pravdepodobne označujú zrod exotických… pokračuj

Splynutie obrích čiernych dier

V galaxii vzdialenej 4,4 miliardy svetelných rokov vedci zrejme objavili dosiaľ najmasívnejší známy pár čiernych dier. Ich spoločnú hmotnosť odhadujú na 60 miliárd hmotností nášho Slnka, čo je najmenej dvakrát viac ako v prípade doteraz známej najväčšej dvojice. Monštrá sú skryté v tmavej oblasti bez hviezdneho… pokračuj

Najväčšia mapa vesmíru

Prístroj na spektroskopiu tmavej energie (Dark Energy Spectroscopic Instrument – DESI) dokončil najväčšiu 3D mapu vesmíru, akú mali dosiaľ vedci k dispozícii. Zariadenie v Národnom observatóriu Kitt Peak v Arizone od roku 2021 pozorovalo každých 20 minút novú sadu 5 000 galaxií. Celkovo preskúmalo viac… pokračuj

Pavel Gabzdyl

Český popularizátor našej Slnečnej sústavy je na sociálnych sieťach známy najmä príspevkami o Mesiaci a populárno-náučnými videami Lunární dílna. Prečo vás zo všetkých objektov na oblohe najviac fascinuje práve Mesiac? Jednak preto, že už voľným okom na ňom rozoznáte množstvo detailov: jeho fázy, tmavé mesačné… pokračuj

Mars bol vhodný pre život

Hornina objavená v roku 2020 roverom Curiosity NASA na Marse obsahuje rozmanitú zbierku stavebných kameňov života. Hoci vedci zatiaľ nedokážu určiť, či molekuly vznikli v dôsledku biologických alebo geologických procesov, zistenia podporujú teóriu, že Mars bol kedysi vhodný pre život. Objav znovu potvrdil, že Mars mal… pokračuj