Aby bola (aj) tma

Na celom svete, v rozvinutých aj rozvíjajúcich sa krajinách, nočnú oblohu čoraz väčšmi zahlcuje umelé svetlo. Svetelné znečistenie sa stáva veľmi vážnym problémom súčasnej civilizácie.

Chránené územia sa vyhlasujú na významných biologicko-geografických lokalitách, kde sa nachádzajú biotopy európskeho či národného významu, biotopy vtákov a významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu. Na Slovensku máme takýchto území vyše tisíc. Teda nejde iba o deväť známych národných parkov (NP), 14 chránených krajinných oblasti (CHKO) či štyridsiatku chránených vtáčích území, ale aj o vyše 160 rôznych chránených areálov (CHA), vyše 600 prírodných a národných prírodných rezervácií a množstvo ďalších (národných) prírodných pamiatok. Asi málo ľudí však počulo o chránených územiach tmy. Vo svete je takýchto tmavých území vyše stopäťdesiat, na Slovensku sa môžeme pýšiť troma. Nenájdeme ich však v oficiálnom zozname chránených území Slovenska, tieto územia, žiaľ, nemajú nijakú legislatívnu podporu. Vždy ide iba o určitú dohodu (memorandum) medzi organizáciami, ktorým aj na takejto ochrane prírody záleží (správy NP či CHKO, miestne samosprávy, fakulty, občianske združenia a podobne).

Ilustrácia Marcela Pekarčíková

Nezhasíname

Biosféra sa po milióny rokov vyvíjala v prirodzenom striedaní svetla a tmy, je mu evolučne prispôsobená. Cez deň bolo svetlo, v noci tma. Situácia sa začala radikálnejšie meniť po vynáleze žiarovky T. A. Edisonom v roku 1879. Nočná tma sa pomaličky strácala nielen z príbytkov a ulíc, ale aj z prírody. Ak chceme mať prirodzenú tmu, stačí zhasnúť. Problémom však je, že nielen u nás, ale aj vo svete sa už niekoľko desaťročí skutočne nezhaslo, ba svietime čoraz väčšmi a intenzívnejšie. Meníme si noc na deň, neuvedomujúc si závažné dôsledky nedostatku tmy, ktorej je čoraz menej. U nás už skutočnú, prirodzenú tmu nemáme. Už stredne veľké mesto dokáže svojím svetlom zvýšiť jas nočnej oblohy na vzdialenosť aj viac ako sto kilometrov. Je však niekoľko území, kde sa zatiaľ nočné životné prostredie narušilo len relatívne málo. Tam, prevažne z iniciatívy astronómov či ochrancov prírody, vznikajú špecifické chránené územia – parky (oblasti) tmavej oblohy. Ich účelom je chrániť a zachovať nočné životné prostredie pred umelo vytvoreným svetlom, ktoré je známe pod pojmom svetelné znečistenie.

Svetlo v hlavnej úlohe

Svetelné znečistenie má negatívny vplyv na lietajúci hmyz, foto R. Józsová

Svetelné znečistenie je súhrn nepriaznivých vplyvov umelého osvetlenia na životné prostredie. Jeho zdrojom je svetlo vyrobené človekom a umelo pridávané do nočnej krajiny. Je to predovšetkým svetlo, ktoré nesvieti tam, kam potrebujeme, napríklad na cestu alebo chodník, ale do oblakov, lesa, okien ľudí, na hviezdy. Negatívne pôsobí na človeka, živočíchy aj rastliny. Problematika svetelného znečistenia a jeho dopadu na životné prostredie je mimoriadne obsiahla, parciálne sa jej venujú viaceré vedné odbory. Je nevyhnutné si uvedomiť, že aktivita živočíchov a rastlín sa nekončí západom slnka. Vtedy nastupujú nočné živočíchy, ktoré potrebujú pre svoju existenciu skutočne tmu. Nočný život je rovnako bohatý ako denný, v mnohých prípadoch dokonca ešte bohatší. Ako prví si zvyšovanie jasu nočnej oblohy všimli astronómovia, ktorým sa na oblohe začali strácať hviezdy. V súčasnosti väčšina obyvateľov našej planéty už krásu nočnej oblohy nenarušenej svetelným znečistením nepozná. V mestách je na presvetlenej oblohe viditeľných len niekoľko desiatok hviezd. A až 99 % obyvateľov Európy žije v oblastiach zasiahnutých svetelným znečistením.

Ohrozená príroda

Na negatívny vplyv svetelného znečistenia na živú prírodu upozornili ochrancovia prírody v polovici minulého storočia. Na kalifornských plážach sa korytnačky po vyliahnutí neuberali prirodzene smerom k moru, ale k pevnine, čo pre ne znamenalo záhubu.

Foto J. Kondziolka

Nočná obloha je totiž prirodzene nad morom vždy svetlejšia a tak tieto nádherné tvory boli umelým svetlom dezorientované. Najpočetnejšou obeťou svetelného znečistenia je vo všeobecnosti hmyz. Snáď každý pozná roje hmyzu krúžiace okolo pouličných svietidiel. Je to však pre hmyz pasca, z ktorej sa nevie vymaniť. V dôsledku umelého osvetlenia každú noc zahynú stovky miliárd hmyzích jedincov, ktoré sú mimoriadne dôležitou súčasťou ekosystému, bez ktorého by nemohol normálne fungovať. Hmyz je súčasťou základného potravového reťazca v prírode, je nenahraditeľný pri opeľovaní, reprodukcii rastlín, likviduje uhynuté organizmy, ovplyvňuje kvalitu pôdy, reguluje stav škodcov. Na Slovensku máme napríklad vyše 3 500 druhov motýľov a z nich je 80 % nočných. Svetelné znečistenie má aj priame, väčšinou fatálne následky pre vtáky pri ich zrážkach s osvetlenými výškovými budovami a pri pravidelnej migrácii. Dve tretiny vtákov migrujú v noci, a najmä pri zamračenej oblohe sú vtáky dezorientované. V dôsledku nevhodného svietenia ročne zahynie vyše miliardy vtákov, čo je viac ako všetky ostatné spôsoby úhynu vtáctva (elektrické vedenia, poľovníci, automobily, pesticídy v poľnohospodárstve a iné). Negatívny vplyv má aj na plazy, obojživelníky, vodné živočíchy, no aj na vyššie cicavce vrátane človeka. Tak ako živočíchy, aj rastliny potrebujú v noci tmu. Fotoperióda (striedanie svetla a tmy) teda vplýva aj na životné pochody rastlín. Zmenou dĺžky noci počas roka rastliny nastavujú svoje klíčenie, kvitnutie, pučanie a opadanie listov do správneho ročného obdobia. Asi 80 % našich rastlín vrátane drevín je na fotoperiodicizmus citlivá. Zo stromov sú na nočné svetlo veľmi citlivé napríklad javory, brezy, topole a platany.

Civilizačné choroby

Pouličné svietidlá sú pre hmyz pascou, foto J. Rapavý

Čoraz menej tmy má závažný vplyv na zdravotný stav ľudí. Prirodzený denný a nočný režim určujú receptory (fotocitlivé gangliové bunky) v očnej sietnici, ktorých maximum citlivosti je väčšmi v modrej časti spektra (465 ± 20 nm) ako je maximálna citlivosť ľudského oka (žltozelená oblasť asi 555 nm). Biorytmus riadi epifýza produkujúca hormón melatonín. Tento spánkový hormón sa produkuje v tme a je najúčinnejším antioxidantom chrániacim naše bunky a riadiacim denný (cirkadiánny) rytmus človeka. Problémové sú skupiny ľudí, ktorí dlhodobo pracujú v nočných zmenách. S nedostatkom tmy súvisí množstvo zdravotných problémov a je možné, že aj zhubné karcinogénne ochorenia súvisia s nedostatkom tmy, podobne ako neurózy či hypertenzia. Je veľmi pravdepodobné, že svetelné znečistenie je jedným z faktorov čoraz väčšieho výskytu civilizačných chorôb. Svetová zdravotnícka organizácia zaradila nočnú prácu medzi rizikové faktory možných karcinogénov. Škodlivosť nedostatku tmy je preukázaná a v budúcnosti môže mať biomedicínske dôsledky, ktorých závažnosť si ešte dostatočne neuvedomujeme.

Foto J. Kondziolka

Svietim, svietiš, svietime

Nie je cieľom v noci úplne zhasnúť, ale aby sa svietilo len tam, kde potrebujeme, vtedy, keď potrebujeme, a to intenzitou, ktorá je skutočne potrebná. Svetelné znečistenie má totiž vplyv aj na ekonomiku, svietenie do nezmyselných a nepotrebných smerov znamená plytvanie elektrickou energiou. Len v USA ročne minú na svietenie do vzduchu dve miliardy dolárov. Sú to peniaze doslova vyhodené do vzduchu, slúžiace na osvetľovanie brúch vtákov, spodných častí lietadiel či oblakov. Spotrebovaná elektrina predstavuje obrovské množstvo vyprodukovaných emisií skleníkových plynov podieľajúcich sa na zmene klímy. Významným znečisťovateľom je verejné osvetlenie. V súčasnosti sa realizuje množstvo ich rekonštrukcií, no tých správnych je ako šafranu, pretože prvoradým cieľom je len úspora elektrickej energie. Využívajú sa LED svietidlá, ktoré sú síce úsporné, no začína sa za menej peňazí svietiť ešte viac. Svietidlá sú často konštruované vcelku správne tak, aby nesvietili do horného polpriestoru. Najškodlivejšie sú šikmé zväzky, pretože pri svietení len 5° nad horizont sa rozptýli vo vzduchu až 97 % svetla. Moderné svietidlá sú však zbytočne intenzívne, biele s vysokým podielom modrej zložky, ktorá je pre nočné životné prostredie najhoršia a v atmosfére sa rozptyľuje najviac. Výsledkom rekonštrukcie je teda len úspora nákladov na svietenie, no svetelné znečistenie sa zhoršuje. Nárast je zdokumentovaný nielen meraniami z povrchu Zeme, ale aj z družíc, a prognóza ďalšieho zvyšovania jasu je alarmujúca. Závažným problémom nevhodne smerovaných svietidiel je oslnenie, predovšetkým starších ľudí. K dopravnej nehodovosti prispievajú silné zdroje svetla, ktorým sa musia oči prispôsobiť a zvyšuje sa tak reakčný čas vodiča. Na križovatkách nemajú byť meniace sa svetelné reklamy, no realita je, žiaľ, iná, podobne ako zbytočne nasvietené okná našich príbytkov.

Absencia legislatívy

V neposlednom rade má svetelné znečistenie dopad aj na vedu, predovšetkým na astronómiu. Zvýšený jas oblohy je vážnou prekážkou pre astronómov, pretože im obmedzuje výskum vesmíru. Observatóriá je nutné stavať v odľahlých miestach zemegule, čo astronómiu ako vedu značne predražuje. Je paradoxné, že jedni z prvých, ktorí začali na problematiku svetelného znečistenia upozorňovať, boli práve astronómovia. Sú to oni, ktorí nielen u nás, ale vo väčšine prípadov aj vo svete iniciujú vznik chránených území tmy. Ich cieľom je upozorniť na problematiku svetelného znečistenia. V niektorých krajinách majú zákony, ktoré problematiku svetelného znečistenia (správneho svietenia) upravujú. Žiaľ, u nás takáto legislatíva absentuje, a tak jedinou cestou, ako na tento závažný problém upozorňovať, je popularizácia a osveta. Aj nenáročným vizuálnym pozorovaním je možné prispieť k monitorovaniu kvality nočnej oblohy v rámci projektu Globe at Night alebo pomocou aplikácie Loss of the Night. Problematike svetelného znečistenia sa u nás venuje Sekcia ochrany pred svetelným znečistením Slovenského zväzu astronómov a Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. Vo svete je už bežný tzv. astroturizmus, kde záujemcovia o skutočne tmavú oblohu cestujú do parkov tmavej oblohy či iných odľahlých miest. Aj na Slovensku máme takéto oblasti, tri z nich majú štatút parku tmavej oblohy.

Foto J. Kondziolka

Poloniny

Územie Národného parku Poloniny na severovýchode Slovenska (poľsko-ukrajinsko-slovenská pohraničná oblasť) patrí medzi najväčšmi pôvodne zachovalé národné parky Slovenska. Nachádza sa tam jedinečný komplex bukových pralesov, ktoré sú súčasťou biosférickej rezervácie UNESCO. Starina, najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku, bola síce v čase výstavby ťažkým zásahom do prírody, ale práve vďaka nej sa vysídlilo veľa obcí v jej okolí, na ktorých územie je teraz obmedzený prístup. Družicové snímky a pozemské merania ukazovali, že územie NP Poloniny je najtmavšou oblasťou Slovenska, teda miestom, kde je minimálna úroveň svetelného znečistenia. Z iniciatívy astronómov bol v rámci Medzinárodného roku biodiverzity 3. decembra 2010 v Snine podpisom memoranda vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny. Vyhlásenie nemá oporu v zákone, jeho základom je dohoda vyhlasovateľov (Správa NP Poloniny, Slovenský zväz astronómov, Astronomický ústav SAV, Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV, Vihorlatská hvezdáreň v Humennom) a súhlas miestnych samospráv. Celková výmera parku je 485 km2 a v čase vyhlásenia bol 20. takouto špecificky chránenou oblasťou na svete. Už v memorande bolo cieľom túto oblasť rozšíriť aj o chránené územia v Poľsku a na Ukrajine. Od vyhlásenia sa tu realizovalo niekoľko projektov. Napríklad v najvýchodnejšej obci Nová Sedlica nájdeme náučný chodník Pod tmavou oblohou, Symbolický cintorín obetí svetelného znečistenia v Zboji a aj unikátny model meteoritu Kňahyňa, ktorý tu dopadol v roku 1866 a bol v tom čase najväčším kamenným meteoritom na svete. Práve preto sú Poloniny ideálnym miestom pre astroturizmus. Záujemcovia tam môžu uvidieť takmer panensky tmavú oblohu nielen na vlastné oči, ale aj si ju odfotiť, čo sa v súčasnosti stáva stále populárnejším. Súčasťou parku je aj Astronomické observatórium v Kolonickom sedle. Je tu ďalekohľad s priemerom hlavného zrkadla 1 m, množstvo menších prístrojov a aj digitálne planetárium. Oficiálnym patrónom parku je náš prvý kozmonaut plk. Ing. Ivan Bella a na počesť parku Medzinárodná astronomická únia schválila v roku 2012 pomenovanie asteroidu (22469) Poloniny. Na hviezdnej oblohe v Poloninách je možné uvidieť asi 2 500 hviezd, Mliečna cesta je viditeľná až po obzor, je bohato štruktúrovaná, pripomínajúca mramor. V čase rovnodennosti je pozorovateľné zodiakálne svetlo, ktoré pokračuje slabým zodiakálnym pásom a protisvitom. Zodiakálne svetlo vzniká odrazom slnečných lúčov od jemných prachových zrniek medziplanetárnej hmoty rozptýlených vo vnútorných oblastiach slnečnej sústavy. Aj bez ďalekohľadu sa dá vidieť množstvo objektov vzdialeného vesmíru. NP Poloniny je súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty (UNESCO), ktorá sa nachádza na území troch štátov (Poľska, Slovenska a Ukrajiny) a je jedinou na území troch štátov na svete. V roku 2013 bol vyhlásený Park hviezdneho neba Bieszczady v Poľsku a v roku 2016 Zakarpatský park tmavej oblohy na Ukrajine. Dohodou vyhlasovateľov všetkých troch parkov bol 9. septembra 2016 vyhlásený Tripark tmavej oblohy Východné Karpaty, ktorý má rozlohu 2 087 km2. Je najväčším v Európe a jediným na území troch štátov. Tripark má svoju symboliku nielen v tom, že ide o trilaterálny park; po anglicky sa totiž rovnako vysloví aj spojenie tree-park, teda park nádherných stromov (bukové pralesy), taktiež aj trip-park, teda park určený na nádherné výlety nielen cez deň, ale aj na astroturizmus v noci.

Beskydy

Beskydská oblasť tmavej oblohy sa nachádza na území Česka  (308 km2) a Slovenska (86 km2) a bola vyhlásená 3. marca 2013 pri príležitosti 40. výročia založenia Chránenej krajinnej oblasti Beskydy. Rozloha oblasti je na území CHKO Beskydy a CHKO Kysuce. Ďalšími vyhlasovateľmi boli Lesy České republiky, Česká astronomická společnost a Slovenská astronomická spoločnosť. Bola to druhá chránená oblasť v Česku a súčasne druhá na svete nachádzajúca sa na území dvoch štátov. Prvá takáto bilaterálna oblasť na svete – Jizerská oblast tmavé oblohy (Izerski park ciemnego nieba), vznikla v roku 2009 v česko-poľskom pohraničí z iniciatívy astronómov a jej rozloha je 75 km2. V Beskydskej oblasti tmavej oblohy sa pravidelne organizujú podujatia pre širokú verejnosť, pozorovacie dni, workshopy, Noc vedcov. Pre astroturizmus je výhodná, keďže je tu dostatok ubytovacích a stravovacích kapacít, dobrá dostupnosť i v zimných mesiacoch a možnosti aj nenáročnej dennej turistiky.

Veľká Fatra

Foto Pixabay

Vyhlásenie Parku tmavej oblohy Veľká Fatra sa stalo príspevkom Slovenska k Medzinárodnému roku svetla 2015, ktorého významnou súčasťou bola aj ochrana hviezdneho neba. Tu však iniciatíva prišla z druhej strany barikády, ochranári a astronómovia boli prizvaní. Memorandum sa podpísalo 12. júna 2015 (BB EXPO, Slovenský zväz astronómov, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, mesto Banská Bystrica, obec Dolný Harmanec). Park má zatiaľ rozlohu len 3,25 km2 a je v okolí Horského hotela Kráľova studňa. Cieľom vyhlasovateľov je v budúcnosti park rozšíriť na celý hlavný hrebeň Veľkej Fatry. Aj keď sa toto územie nachádza len 30 km od Banskej Bystrice, vďaka nadmorskej výške 1 300 m n. m. je tu obloha dostatočne tmavá a s kvalitnými pozorovacími podmienkami. Park je nádherný nielen v noci, ale aj cez deň. Už len samotný NP Veľká Fatra dáva tušiť, že návštevník si tam príde na svoje. Park je výnimočný aj tým, že v noci môže potešiť nielen astronomických nadšencov, ale každého, kto sa chce pokochať hviezdnou oblohou a niečo sa o nej dozvedieť. Hotel v noci vypína elektrické osvetlenie, má k dispozícii ďalekohľad a organizuje aj pobyty spojené s pozorovaním hviezdnej oblohy. Návštevník môže nielen pozorovať oblohu s pripravenými astronomickými ďalekohľadmi, ale dostane aj odborný výklad pod záštitou Slovenského zväzu astronómov a Hvezdárne v Banskej Bystrici. Návštevou parkov tmavej oblohy získame nielen krásny pohľad na hviezdne nebo, ale aj pozitívny vzťah k ochrane životného prostredia, čo je veľmi dôležité pre deti a mladú generáciu. Ochrana tmy nie je zásahom do nášho blahobytu, dokážeme žiť aj s menšou spotrebou, budeme zdravší, šťastnejší a budeme žiť v prírodnom prostredí v bohatou biodiverzitou.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2018. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

RNDr. Pavol Rapavý, RNDr. Peter Begeni

Komentáre