Žraloky žijúce v blízkosti Havaja trávia dni v teplých povrchových vodách. V noci však lovia chobotnice a inú korisť v chladných oceánskych hlbinách. Telesné teplo si pritom udržiavajú tak, že obmedzujú používanie žiabier a približne na hodinu zadržiavajú dych.
Veľryby a iné hlboko sa potápajúce cicavce sú známe tým, že zadržiavajú dych. Toto správanie však bolo po prvýkrát zaznamenané pri žralokoch, uviedol výskumník fyziológie a správania žralokov Mark Royer z Havajskej univerzity v Honolulu.
Žraloky a iné ryby sú ektotermné živočíchy, čo znamená, že ich telesnú teplotu ovplyvňuje teplota vody, ktorá ich obklopuje. Veľa telesného tepla strácajú a získavajú žiabrami, ktoré zachytávajú kyslík z vody. Žiabre sú ako obrovské radiátory pripevnené na hlave, hovorí M. Royer. Mnohé druhy žralokov v trópoch sa držia prvých 100 metrov slnkom prehriatej vody pri hladine, kde sa teplota pohybuje okolo 26 °C. Žraloky Sphyrna lewini sa však v noci potápajú až 1 000 metrov pod hladinu, kde môže teplota vody klesnúť až na 5 °C. Vedci zistili, že počas ponoru tieto paryby vypínajú žiabre, aby si udržali teplo. Až keď sa vrátia do teplotne bezpečnejšej hĺbky, môžu žiabre opäť aktivovať a približne po hodine nasávať kyslík.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
