Astronomické kalendárium (január)

Foto Tomáš Slovinský

Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka dosiahne 2. januára o 15:00 h najbližší bod – vzdialenosť 147 092 110 km. Na porovnanie: najďalej od Slnka bude Zem 6. júla, a to 152 100 640 km.

Uvedené napovedá, že za naše ročné obdobia nezodpovedá vzdialenosť Zeme od Slnka, ale sklon zemskej osi – jej privrátenie alebo odvrátenie sa od našej hviezdy.

Pozorovateľnosť planét

Merkúr je počas prvej polovice mesiaca príliš blízko pri Slnku na to, aby sme ho mohli pozorovať. Najlepšie bude pozorovateľný v druhej polovici mesiaca po západe Slnka. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca, odkiaľ sa 8. januára presunie do Kozorožca.
Venušu môžeme počas celého januára vidieť pred východom Slnka. Spočiatku sa nachádza v súhvezdí Hadonosa, 6. januára sa presúva do Strelca. Mars vychádza už v dopoludňajších hodinách, preto je viditeľný ihneď po zotmení. Nad obzorom zotrváva do pol druhej hodiny v noci na začiatku mesiaca, do jednej v noci na jeho konci. Zo súhvezdia Rýb sa 5. januára presúva do Barana. Jasné planéty Jupiter a Saturn vidíme ešte počas západu Slnka – no veľmi krátko. Zapadajú len niekoľko minút po západe Slnka. A aj to iba prvé januárové večery. V polovici mesiaca sa stanú obe tieto planéty nepozorovateľné. Znovu ich budeme môcť pozorovať až v druhej polovici februára tesne pred východom Slnka. Urán môžeme pozorovať taktiež ihneď po zotmení, počas prvej polovice mesiaca až do pol tretej hodiny v noci, na jeho konci do pol jednej. Každou nocou sa k nemu čoraz viac približuje Mars. Urán nájdeme v súhvezdí Barana. Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu alebo triédra vidieť počas prvej polovice noci v súhvezdí Vodnára. Spočiatku zapadá pred desiatou večer, na záver januára o ôsmej hodine. Nezabudnime ešte na konjunkcie januárových planét. 20. januára budú pri sebe najbližšie spomínané planéty Mars a Urán, 1,6°. Pod nimi v tento večer nájdeme aj Mesiac.

Januárové roje meteorov

Januárové noci nám spestrí meteorický roj Kvandrantidy. Aktivita tohto roja sa začína 1. januára a potrvá do 12. januára. Ide o bohatší meteorický roj – tento rok je počet maxima meteorov za hodinu udávaný číslom 120. Častice tohto roja sú však rozložené veľmi nepravidelne, a preto táto frekvencia zvykne kolísať medzi nižšími (60, 80) a vyššími (120, 200, 300) hodnotami. Maximum trvá len niekoľko hodín, a tak si ho nenechajme ujsť 3. januára. Prúd tohto meteorického roja sa vplyvom gravitácie Jupitera od Zeme vzďaľuje, čo bude mať v budúcnosti za následok, že približne o tisíc rokov už tento roj pozorovať nebudeme. Nuž dúfajme, že tento rok nám počasie jeho pozorovanie dopraje. Radiant tohto roja sa nachádza v teraz už neexistujúcom súhvezdí Kvadrant, ktoré bolo v roku 1922 zrušené. Jeho územie tvoria súhvezdia Pastier, Herkules a Drak. V súčasnosti označujeme za miesto radiantu roja súhvezdie Pastiera. Najbližšou hviezdou k jeho radiantu je hviezda Nekkar. Ako bude radiant počas maxima stúpať na oblohe, zvyšujú sa šance na jasné meteory. Meteorické častice sú pomerne pomalé – stretávajú sa so zemskou atmosférou v rýchlosti 42,2 kilometra za sekundu. Materské teleso tohto roja je ešte záhadou, keďže dráha roja je nepresná. Do úvahy prichádza buď asteroid 2003 EH1, alebo periodická kométa 96 P/Machholz.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2021. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre