Astronomické kalendárium (september 2022)

Mesiac september prináša začiatok astronomickej jesene. V piatok 23. septembra o 3:03 h nastane jesenná rovnodennosť, ktorá definitívne ukončí teplé letné dni a odštartuje jeseň.

Na septembrovej oblohe môžeme okrem zapadajúceho jadra Mliečnej cesty, Letného trojuholníka či časti zimných súhvezdí pozorovať aj zodiakálne svetlo. Noci sa predlžujú a my si tak užijeme pohľad na striedanie letnej a zimnej nočnej oblohy, foto Tomáš Slovinský.

Zo súhvezdí, ktoré sa nám predvedú na septembrovej oblohe (okrem tzv. cirkumpolárnych, viditeľných počas celého roku), je možné zazrieť Labuť (takmer v zenite), Lýru, Kasiopeju či Cefea. V ňom je zaujímavá najmä hviezda Delta Cephei. Ide o premennú hviezdu meniacu svoju jasnosť v perióde 5 dní. Tieto súhvezdia sú navyše postrehnuteľné aj voľným okom.

Jesenná rovnodennosť

Rovnodennosť (alebo aj ekvinokcium z latinčiny: aequus – rovnaký a nox – noc) je okamih, keď má Slnko so svetovým rovníkom nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. Rovnodennosť je spôsobená sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. Keby zemská os nebola naklonená, ale kolmá, nedochádzalo by k slnovratom, ani rovnodennostiam a slnečné lúče by dopadali na Zem pod rovnakým uhlom počas celého roku. Nemenili by sa preto ani ročné obdobia.
V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. Pri jesennej rovnodennosti sa začína polárna noc na severnom póle a na južnom sa začína polárny deň. Zaujímavé je, že jesenná rovnodennosť nemá na každý rok pevne stanovený čas a dátum, ale nastáva v období medzi 21. a 23. septembrom. Dôvodom je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roku a vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok.

Pozorovateľnosť planét

Merkúr nájdeme v prvej polovici mesiaca pred západom Slnka nízko nad západným obzorom. V polovici septembra sa pre nás stane nepozorovateľný. Od konca septembra a na začiatku októbra sa presúva na rannú oblohu. Venuša je aj tento mesiac pozorovateľná ako Zornička na rannej oblohe pred východom Slnka, ale len prvé dni v mesiaci. Neskôr sa k Slnku približuje natoľko, že sa pre nás až do decembra stane nepozorovateľná. Mars vychádza nad obzor vo večerných hodinách. Viditeľný je takmer počas celej noci – na začiatku septembra od jedenástej večer, na záver mesiaca od pol desiatej. Dňa 17. septembra navyše v jeho prítomnosti uvidíme aj Mesiac. Jupiter vychádza tiež vo večerných hodinách a pozorovateľný je počas celej noci. Je neprehliadnuteľným objektom v súhvezdí Ryby. A 12. septembra aj v jeho blízkosti môžeme pozorovať Mesiac. Saturn je ďalšou planétou, ktorá vychádza vo večerných hodinách. Začiatkom septembra ho môžeme vidieť až do štvrtej ráno, záverom septembra zapadne o dve hodiny skôr. Počas celého septembra sa bude nachádzať v súhvezdí Kozorožec.
Aj Urán vychádza každým dňom v čoraz skorších hodinách a tiež je pozorovateľný počas celej noci. Na oblohe ho nájdeme medzi Marsom a Jupiterom, pričom 15. septembra v jeho blízkosti nájdeme aj Mesiac. Neptún sa pripája k ostatným planétam – vychádza vo večerných hodinách a môžeme ho pozorovať počas celej noci. Na oblohe ho nájdeme medzi Jupiterom a Saturnom. Pri jeho pozorovaní si pomôžme aspoň malým ďalekohľadom.

Septembrové roje meteorov

K septembrovým udalostiam na oblohe patria aj Južné a Severné Tauridy. Tieto roje začínajú svoju aktivitu v septembri a pokračujú až do novembra, a to bez výrazného maxima aktivity. Iba zriedka produkujú viac než 5 meteorov za hodinu. Ich výnimočnosťou sú však veľmi jasné meteory, tzv. bolidy. Pôvodcom týchto rojov je krátkoperiodická kométa 2P/Encke. Ich radiant je dvojitý a leží južne od Plejád. Meteoroidy vlietajú do atmosféry rýchlosťou 33 km/s.
Ďalšou výnimočnosťou je, že tieto roje patria do celého komplexu Tauríd, ktorý sa nazýva aj komplex kométy Encke. Do tohto komplexu okrem spomínaných Tauríd patria aj ďalšie meteorické roje – napríklad Piscidy, Chí Orionidy či Arietidy. Vzhľadom na nízky sklon obežných dráh k ekliptike majú všetky uvedené roje dve vetvy – severnú a južnú.

Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 9/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre